Susedia (2.časť)

4.kapitola

Bolo niečo po jedenástej ráno, keď som sa postavila z Noahovej postele. Strašne ma bolela hlava, a tak som si to hneď namierila do kúpeľne, kde som si obliala tvár ľadovou vodou. No nepomohlo. Z nočného stolíka som si zobrala telefón a skontrolovala všetky správy, upozornenia a sociálne siete.

6 správ od Lily. Doriti. Úplne som na ňu zabudla.
00:17- Vooo! Rick je úžasný! Ako to ide tebe? :D
00:29- Áh, už rozumiem! Užívate si, nebudem rušiť!! :D
1:14- Ale naozaj.. aspoň by si sa mohla ozvať! :(
2:55- Bože, si v poriadku? :O Kde si?
3:02- Mám volať políciu alebo ako? Ozvi sa... :(
5:11- Kde dopekla si? :O

"Dobré ráno." pozdravil ma rozospatý Noah. Ležal v posteli a polootvorenými očami sa na mňa uprene díval. Až neskôr som si uvedomila, že nemá tričko.
"Dobré ráno." odzdravila som ho a položila telefón naspäť na nočný stolík hneď vedľa postele.
"Ako si sa vyspala?" spýtal sa s úškrnom.
"Dobre." odvetila som stroho.
"Stalo sa niečo?"
"Nie. Len..." hlboko som sa nadýchla a spustila. "Nie je to divné? Ešte včera sme si povedali, že budeme len kamaráti a ráno sa vedľa teba zobudím a ty nemáš ani tričko." zasmiala som sa.
"Nikdy nespím oblečený." zasmial sa tiež a ešte tuhšie zovrel perinu a zababušil sa do nej.

***
Noah si obliekol nejaké čierne tričko a šedé tepláky a ja som mala presne to isté čo aj včera- čierne obtiahnuté rifle, červenú károvanú košeľu a čierne tenisky. Zišli sme spolu dole schodmi a mne do nosa udrela hneď úžasná vôňa palaciniek.

"Dobré ráno, hrdličky. Ako ste sa vyspali?" spýtala sa Noahova mama, ktorá stála za sporákom a práve otáčala na panvici palacinku.
"Výborne." odpovedal Noah za nás oboch.
"Tak to som rada. Poďte, sadnite si, urobila som zopár palaciniek." povedala Noahova mama, položila pred nás dva prázdne taniere a hneď sa aj rozbehla k hlavným dverám, kde už stál aj Noahov otec.
"Musíme ísť, Brutus. Cesta na letisko je dlhá." zvolala Noahova mama a hneď si aj začala obliekať kabát.
"Užite si Colorado." kričal za nimi Noah s plnou pusou palaciniek.

"Colorado?" spýtala som sa zvedavo.
"Hej, hej. Pracovné povinnosti. Ako inak." odvetil Noah a odhryzol si z ďalšej palacinky.

***
"Ten film bol skvelý." poznamenal Noah, keď vypínal telku.
"No to teda. Vôbec som nečakala, že ten David zomrie." zasmiala som sa. "Ale počuj, už budem musieť ísť domov. Kamaráti ma už určite hľadajú, plus ani neviem kde som, takže chvíľu potrvá, kým sa dostanem domov." povedala som a začala sa pomaly poberať k dverám.
"Počkááj, Em." kričal za mnou Noah. "Odveziem ťa. Nenechám ťa napospas Londýnu. Poď." povedal a obidvaja sme smerovali do garáže.

***
Garážové dvere sa otvorili a Noah a ja sme spoločne vyrazili na "dobrodružnú cestu" naspäť na internát.
Chvíľu som sa dívala von z okna, no keďže sme boli práve na hlavnej ceste, kde naokolo boli len samé polia a lúky, zmenila som svoj bod záujmu. Otočila som sa a pozerala sa priamo na Noaha. Na jeho vlasy, oči, pery... Bol krásny.
"Desíš ma." zasmial sa Noah, no ani na sekundu nespustil oči z cesty.
"Ja viem." zasmiala som sa s ním.

***
"Kde mám zastaviť?" spýtal sa ma Noah, keď sa snažil zaparkovať pred areálom školy.
"Tu." povedala som a ukázala na jediné voľné parkovacie miesto pred celým areálom.
Noah prudko stočil volant a presne, na milimetrík presne, zaparkoval svoje auto.
"Takže? Kedy sa vidíme zase?" spýtal sa.

Ahojte :) Viem, viem, dosť krátka kapitola ale vôbec nič nestíham, mám strašne veľa učenia plus krúžky :/ Takže najbližšia kapitola bude až v piatok alebo sobotu pravdepodobne :)
Ak sa kapitola páčila/nepáčila, nezabudnite vyjadriť názor v komentároch :) Budem len rada❤️