Susedia (2.časť)

10.kapitola

"Sme tu správne? Si si istá?" spýtal sa ma Noah, keď parkoval na obrovskom parkovisku, ktoré bolo skoro plné. Bolo niečo po desiatej, keď sme sa dostali na miesto.
"London Eye?" spýtal sa prekvapene  a zdvihol jedno obočie.
"Áno." prikývla som s úšrknom. "Som v Londýne už nejaký ten piatok a nikdy som tu nebola. Tak prečo sem neísť dnes?" dodala som.

Vystúpili sme z auta a pobrali sa k obrovskému ruskému kolesu. Všetko bolo krásne vysvietené, no rad, ktorý sme si museli vystáť, aby sme sa vôbec dostali hore bol neskutočne dlhý, stáli sme tam aspoň pol hodiny.

"Vy dvaja." zakričal na nás pán, ktorý usmerňoval celý ten dlhý rad. "Poďte." ukázal na nás a naznačil nám, aby sme prišli k nemu.
"Poďte." zopakoval. "Uvoľnila sa nám jedna kabínka." dodal a rukou ukázal na kabínku, ktorej dvere sa práve len otvárali.
Noah ma chytil za ruku a spoločne sme vošli dovnútra.

Trvalo minimálne 10 minút, kým sa nám naskytol krásny výhľad na celý Londýn, Big Ben a mnoho ďalších krás Anglicka. Všetko bolo nádherné, vysvietené, autá a červené poschodové autobusy jazdili po frekventovaných uliciach, ľudia sa prechádzali po kamenných chodníkoch, turisti fotili každý malý detail ...
Zrazu som cítila ako sa celá kabína zatriasla a pomaly spomaľovala.
"Čo sa deje?" vystrašene som sa pozrela na Noaha, ktorý sa akurát pozeral dole na plošinu, z ktorej sme nastupovali.
"Vyzerá to tak, že sme sa zasekli. Ten pán dole niečo ukazuje týmto smerom, ale nič mu nerozumiem." zasmial sa.
"No super." povedala som sarkasticky.
"To nevadí, čo ti tu chýba? Máš tu mňa, krásny výhľad, Londýn na dlani..."
Zasmiala som sa. "Pravda."
Obidvaja sme sa posadili na zem kabínky a hodnú chvíľu sa pozerali na ten neskutočný výhľad.

"Takže čo si mi to chcela povedať?" začal Noah po chvíli.
"Ehm." rozmýšľala som, či sa ho mám spýtať na Lily a pokaziť celú túto peknú situáciu, alebo to nechať tak. No samozrejme, Emily sa vždy rozhodne tak nejako zle, takže ako inak, rozhodla som sa ho na ňu spýtať, lebo mi to v noci nedávalo spávať.
"Niečo sa stalo?" spýtal sa starostlivo a chytil ma opäť za ruku.
"Nó..." začala som. "Pohádala som sa s Lily."
"Čo sa stalo?"
Hodnú chvíľu som rozmýšľala ako to celé sformulujem, no nič ma nenapadalo. Vždy to znelo zle, alebo príliš arogantne.
"Vieš čo? Nechaj to tak. Rozmyslela som si to, nepokazím nám takúto peknú chvíľu." usmiala som sa.
"Niéé, povedz mi to." dobiedzal Noah.
"Inokedy."
"Tak dobre." povedal a usmial sa aj on. Miesto toho, aby som sa mu dívala do očí, som sa pozrela na ten výhľad, ktorý mi stále vyrážal dych. Ešte stále sme boli zaseknutí na úplnom vrchu London Eye.
"Keď mi ty nič nechceš povedať, poviem ti niečo aspoň ja. Plánoval som ti to povedať už fakt dlho, ale nikdy som nenabral odvahu. A myslím si, že teraz je ten správny čas." povedal Noah a odvrátil odo mňa zrak.
"Počúvam." usmiala som sa.
"Si dobré dievča, máš dobré srdce a určite si nikdy neurobila takú hlúposť, ako som spravil ja."
"Mám sa báť?" zasmiala som sa, no keď som videla, že Noah hneď zvážnel, aj ten smiech ma prešiel. "Tak čo sa stalo?" spýtala som sa nedočkavo.
"Ja som sa..."
No Noah ani nestihol dopovedať vetu, keď sa celá kabínka opäť zatriasla a následne pohla.
"Volala mi Lily, tvoja spolubývajúca." povedal zrazu.
"A?" nechápala som.
"Bolo to vtedy, keď sme boli pohádaní, ty si sa so mnou odmietala baviť a celkovo môj život stál za nič. Uveril by som každej blbosti..."
"Bože, Noah, už to vyklop!"
"Povedala mi, že si sa vyspala s Levim, s tým namakaným fešákom, s ktorým som ťa videl prechádzať sa v meste."
"Počkaj..." zastavila som ho. Musela som celú túto situáciu predýchať.
"Č-čo povedala?" Nechápala som, ako niečo také mohla vôbec vypustiť z úst, nie to ešte povedať Noahovi. To ma naozaj až tak veľmi nenávidí?
"Najprv som tomu neveril, nechcel som si to ani pripustiť, no teraz..."
"Robíš si srandu, Noah? Bože, nespala som s ním. S nikým. Nenávidím ho. Je to strašný debil, prosím ťa. Never jej."
"Videl som vás..."
"Čo? O čom to hovoríš?"
"Videl som vás, Emily. Videl som ťa s ním." povedal smutne.
Dočerta! Naráža na jednu situáciu. Už mi to celé došlo.
Áno, je to pravda, naozaj som si vyšla s Levim po tom incidente, čo sa stal v meste. Ale bola som nahnevaná, smutná a nešťastná. Vtedy to medzi mnou a Noahom naozaj vrelo, bola som fakt na dne. Pozval ma na večeru, trošku sme si vypili a on ma neskôr pobozkal. Neviem, čo videl Noah, ale viem, že v tej dobe som si Leviho bozky užívala.
"Môžem to vysvetliť."
"Tak to dúfam, ja už sa nechcem hádať."

Hiii!❤️ Ako sa máte? Viem, písala som, že si dávam minimálne týždeň pauzu ale opäť ma chytila tá chvíľka o pol tretej v noci a tu máte novú kapitolkuu ^^
Ps; Len som vám chcela oznámiť, že sa už pomaly blížime ku koncu celého príbehu, musím si to nejako premyslieť, pretože to chcem nejako bravúrne zakončiť!
Ps2; Začala som písať novú knihu, úplne nový príbeh, mám už napísanú prvú kapitolu, bol by o to záujem? Dajte mi, prosím, vedieť ❤️Čautee 😍😍