Susedia (2.časť)

17.kapitola

Chcela som veriť Noahovi. Naozaj. No všetky dôkazy boli proti nemu. Kde je? Čo robí a prečo má nutnosť klamať mi?

Zvyšok dňa som sa cítila dosť mizerne. Až okolo šiestej večer som sa rozhodla, že Noahovi napíšem.
Otvorila som Facebook.

Ja: Ahoj :) Tak čo, ako je v Jersey? :P

Noah: Super! Je to tu krásne :P
Slzy sa mi hrnuli do očí... prečo mi klame? Mala som sto chutí vynadať mu, no nechcela som sa prezradiť. Rozhodla som sa, že zatiaľ ho nechám v tom, že o ničom neviem. Toto musí mať logické vysvetlenie!
Ja: Tak to ma teší, kedy sa plánuješ vrátiť?
Noah: O dva dni :) Až tak veľmi ti chýbam?
Hrala som jeho hru.
Ja: Áno ;) Teším sa! Pozdravuj Monicu.
Noah: Okej, musím ísť. :) Ľúbim ťa, Em

Jeho posledná správa ma zabolela. Viem, mala by som byť rada, že mi niečo také napíše, no desila ma predstava, že čo ak je s inou. A presne tieto slová vraví aj jej. Jersey je tak ďaleko, a vlastne ani neviem či je tam, alebo niekde inde. Čo ak si vymyslel aj toto?

O dva dni neskôr... (17:51h)
Niekto zaklopal na dvere mojej izby. Lily to nemohla byť, tá odišla na dva dni mimo mesta. Tak kto by to mohol byť?
Podišla som opatrne k dverám a keď som ich otvorila, zostala som tam nemo stáť. V plnej svojej kráse tam stále Levi, vyzeral dosť neupravene, jeho hnedé vlasy boli strapaté a na sebe mal čierne rifle a červené vyťahané tričko, ktoré zvýrazňovalo jeho svaly.
"Ahoj." pozdravil ma a nahodil úsmev.
"Ty? Čo tu chceš?"
"Vooou, kľud, dievča. Až takto sme sa odcudzili?" spýtala sa Levi smutne.
"Áno." odvetila som bez váhania. "Choď preč."
"Počkááj." Levi strčil svoju nohu medzi dvere a tým mi zabránil zatvoriť ich.
"Levi, ak máš so mnou hocijaké plány, nemám záujem." bránila som sa a snažila sa ho vytlačiť z dverí.
"Myslím, že toto by ťa mohlo zaujímať."

Zrazu som sa zastavila a už som sa nesnažila vytlačiť ho z dverí. Práve naopak, tie dvere som mu otvorila a on vošiel dnu.
"Tak čo chceš?"
"Zaujímalo by ma, či vieš, čo robí ten tvoj miláčik vo voľnom čase."
"Dnes by sa mal vrátiť naspäť domov, bol na týždeň v Jersey." odvetila som sebavedomo. Stála som si za svojim, vedela som predsa, kde je.
"Si si tým istá?" spýtal sa Levi a ten je úškrn naznačoval, že niečo nie je v poriadku.
"Nechápem..."pozrela som sa na Leviho a jeho pohľad bol zrazu jemný, nebol tam žiadny náznak pomsty alebo hnevu. Žiadna arogancia, len súcit. Presne to, čo som nechcela...
"Ráno som ho videl v meste s nejakou ženou. Bola mladá, celkom pekná, slušne oblečená."
"Prosím?"
"Nepros. Nechcem byť posol zlých správ, ale... mám taký pocit, že k tebe nie je dvakrát úprimný." Levi mi venoval ešte jeden pohľad a potom odkráčal von z dverí. Ja som tam len nemo stála.

Okolo pol siedmej, keď som sa ako-tak dala dokopy, som sa rozhodla, že musím z tejto izby vypadnúť. Musím si prevetrať hlavu, presne to teraz potrebujem. A tak som si na seba hodila teplú mikinu, bundu a čiapku a vybrala som sa von.

Zamkla som izbu, kľúč si hodila do vrecka bundy a rozbehla sa dole schodmi. A tam...

Prudko som do niekoho narazila. NOAH. Chytil ma za ramená, aby som náhodou nespadla a potom ma objal.
"Ahooj." pozdravil ma, zatiaľ čo ma silno držal v objatí. Zrazu som sa cítila tak dobre, zabudla som na všetko, všetkých... milujem tú jeho vôňu... ešte viacej som sa zaborila do jeho bundy a až vtedy som to zacítila... Celá jeho bunda voňala od dámskej voňavky, ktorá rozhodne nepatrila mne. Odtiahla som sa. A pozrela sa mu priamo do očí. Nič. Ani náznak toho, že by ho mrzelo, že mi klame. Absolutne nič. Odstrčila som ho preč a rozutekala sa dole schodmi.
"Emilýý!" kričal nechápavo za mnou.