Susedia (2.časť)

5.kapitola

"Hm. Zavoláš mi niekedy?" spýtala som sa Noaha, ktorý sa uprene díval do mojich očí.
"Ak chceš, tak zavolám. Kedykoľvek."
"Dobre." povedala som potichu a s úsmevom na tvári som otvorila dvere jeho auta. Vystúpila som a pobrala sa do areálu školy. Chvíľu mi trvalo, kým som sa vôbec dostala k budove, v ktorej bývam.
Ako som už kráčala hore schodami, ktoré viedli k hlavným dverám celej budovy, všimla som si, že na zábradlí sedí Levi a fajčí.
Keď ma zbadal, okamžite zoskočil z toho zábradlia a až nebezpečne rýchlo sa ku mne približoval. Zastal tesne predo mnou a až vtedy odhodil jeho cigaretu. Presne mne pod nohy.
"Šibe ti?" vybehla som na neho. "Chceš mi zničiť topánky?" dodala som zúrivo. Nemala som ho rada. Bol mi tak strašne nesympatický!
"Budem sa tváriť, že ma to zaujíma." odvetil unudene a afektovane si zívol.
"Čo máš za problém, Levi?" opýtala som sa ho podráždene.
"Ty si môj problém. Spravila si zo mňa úplného debila, utiekla si odo mňa ako kebyže som ťa išiel znásilniť!"
"A nešiel?"
"Choď do riti!" skríkol po mne. Automaticky som od neho ustúpila. Bála som sa.
"Levi, upokoj sa." Snažila som sa ho upokojiť, pretože bol naozaj vytočený. A celý červený.

***
Hneď ako som otvorila dvere mojej izby, Lily sa ku mne rozbehla ako zmyslov zbavená. Začala ma objímať ako kebyže sme sa nevideli dlhé roky. Stála som tam a čakala, kedy toto skončí a keď sa konečne odtiahla, zasmiala som sa.
"Bože." vydýchla si. "Si okej? Kde si bola? Prečo si neprišla? Vieš, ako som sa o teba bála, Em?"
"Už aj ty? Bože, ľudia! Upokojte sa." zasmiala som sa ešte raz. "Bola som u..." nachvíľu som sa zamyslela nad Noahom- je to kamarát alebo aj niečo viac? Došlo mi, že kebyže zvolím možnosť B tak sa ma bude Lily pýtať zbytočne veľa otázok, takže aby som tomu predišla, rozhodla som sa pre možnosť A. Noah je len kamarát. Nič viac.
"V meste som stretla starého kamaráta, dlho sme sa rozprávali a aby som nemusela ísť tak neskoro v noci domov, prespala som u neho."
"Ááá už rozumiéém." povedala s úškrnom. "Takže takto to teraz mladí ľudia volajú? Že starý kamarát?" zasmiala sa. Buchla som ju pleci a zvalila sa na moju posteľ. Pozrela som sa von z okna a uvidela som Leviho. Fuj. Čo sa s ním porobilo? Nič zlé som mu nespravila, akurát som ho odmietla. Toť vše.
"Tak rozprávaj. Čo sa udialo s Levim? Padla aj prvá pusa?" zachichotala sa Lily a sadla si oproti mne na svoju posteľ. Pozerala sa na mňa ako na nejakú napínavú španielskú  telenovelu, kedy má Chuan urobiť zásadné rozhodnutie a to, či má alebo nemá pobozkať Margaritu.
"Jeho mi ani nespomínaj." prevrátila som oči. Lily sa na mňa prekvapene pozrela a objala vankúš ešte tuhšie.
"Čo sa stalo?" spýtala sa nervózne.
"Evidentne mu išlo iba o jednu vec. Presne o to, o čo som ja nemala záujem. Tak som odišla preč. A stretla Noaha." vysvetlila som jej.
"Počkaj, počkaj..." zastavila ma nachvíľu. "Noah? Ten Noah, o ktorom neustále rozprávaš? Noah, s ktorým si bola v Texase a Noah, s ktorým si chodila? Čiže starý kamarát je označenie pre tvojho EXfrajera?" zasmiala sa napokon. "Wow. Poviem ti, čakala som hocičo, že prídeš opitá vo fúriku, alebo, že skončíš niekde s Levim alebo v nemocnici, ale to, že stráviš celú noc s tvojim exfrajerom, to si ma dostala."
"Neviem, čo ťa na tom tak berie. Je to môj kamarát, nič sa nestalo." oponovala som jej.
"No, takto sa to všetko začína. Nevinne. A potom jedného dňa, opäť skončíte spolu a budete pomaly trápiť jeden druhého."
"Vlastná skúsenosť?"
"Bohužiaľ. Em, ver mi, čo najskôr to ukonči, nemá to budúcnosť."

Po týchto slovách som normálne začala uvažovať nad tým, že sa na Noaha vykašlem. Keď som sa nad tým zamyslela, naš vzťah naozaj nemá budúcnosť. Nie sme kamaráti, no ani spolu nechodíme. Nie sme nič.

*Nedela, 00:22h*
V celej izbe bola tma. Lily spala, ja som sa o to snažila tiež. V pondelok sa už ide do školy, z čoho som nebola veľmi šťastná, no vedela som, že nemám na výber.
Začal mi vybrovať telefón, ktorý som mala strčený pod vankúšom. Schmatla som ho, všimla si, že volá Noah a tak som rýchlo vybehla na chodbu internátu a sadla si na zem. Niekoľko študenov prešlo okolo mňa a čudne sa na mňa pozerali, no bolo mi to jedno. Zdvihla som telefón a priložila si ho k uchu.
"Ahoj." pozdravila som Noaha.
"No ahoj." pozdravil ma tiež s tým jeho krásnym rozospratým hlasom.
"Nevieš zaspať?" spýtala som sa ho.
"Skôr na teba neviem prestať myslieť." odvetil.
V tom som si uvedomila na slová Lily a zlá nálada bola späť.
"Počuj, chcel by som sa ťa niečo opýtať." začal Noah.
"Jasné, čokoľvek." odvetila som milo.
"Rodičia ma donútili ísť na jednu spoločenskú akciu, ktorú organizuje otcova firma, a keďže je to spoločenská akcia, mal by som si tam pozvať nejakú 'slečnu'. Nechcela by si ísť?" spýtal sa už s menej rozospatým hlasom.
Rozmýšľala som...Mám ísť, nemám?
Čo ak sa niečo zvrtne ako s Levim a budem si to vyčítať do konca života. Všetky tieto myšlienky som zahnala, keďže Noaha poznám už dosť dlho (určite dlhšie ako Leviho) a on by odo mňa nič takéto nežiadal.
"Jasné. Pôjdem rada!" odvetila som napokon.
"Chýbala si mi." povedal z ničoho nič Noah. No po týchto slovách nastalo také ticho, že by bolo počuť aj špendlík, kebyže spadne na zem.
"Haló? Em, si tam?"
Bola som ako prikovaná k tej stene, o ktorú som sa opierala. Nevedela som, čo povedať.
"Noah ja..."
"Stalo sa niečo? Povedal som niečo zlé?"
"Nie, samozrejme, že nie. Ja len... neviem. Nie je to zvláštne?"
"Čo?"
"Celá táto situácia. Ty si odišiel odo mňa, bolo ti jedno ako sa cítim, ani si sa neozval, myslela som si, že si mŕtvy a tebe to bolo všetko jedno. No po roku sa náhodne stretneme a vravíš mi, že som ti chýbala? Ty si si vybral, že odo mňa odídeš, tak netrep blbosti."
"Nemal som na výber."
"Neklam, prosím ťa. Si dospelý, rodičia ťa už do ničoho nútiť nemohli." odvetila som podráždene a sklamane zároveň.
"Emily."
"Nemá to význam. Vravím to ja, vravia to všetci... Ja..." Hlboko som sa nadýchla. "...Ahoj." povedala som napokon a zložila.

Noah: Čo to malo znamenať?
Noah: Emilyyy!?
Noah: Halóó??!
Noah: Okej no... :(