Susedia (2.časť)

22.kapitola

"Už si sa dozvedela, prečo sa tak doriadil?" spýtala sa Lily.
"Nie, nemala som príležitosť spýtať sa ho." odvetila som.
"A kedy tak plánuješ učiniť?" zasmiala sa.
"Asi dnes. Vravel, že mi zavolá."

***
Chvíľu som sa ešte učila, keďže o dva dni píšem dôležitý test, ktorý musím zvládnuť, no a potom mi konečne zazvonil telefón. Lily zaspala, keďže sa tiež dosť dlho učila, tak som vyšla von z izby a rozbehla sa priamo na núdzové schodisko, aby som ju nezobudila. Vždy som tam chodievala telefonovať, vedela som, že tam niekto chodí len zriedka a budem tam mať maximálny kľud.
Zdvihla som telefón.
"Ahoj." pozdravil ma. "Nezobudil som ťa?"
"Nie, jasné, že nie." odvetila som.
"Prepáč, že ti volám až tak neskoro, mal som toho veľa, zrazu sa všetci rozhodli, že mi budú volať." zasmial sa.
"Nevadí. Ja to chápem. Zariadil si si všetko?"
"Ale áno, skoro. Niektoré veci mi zostali ešte na zajtra, ale to je minimum."
"Tak super." Moc som nevedela, ako reagovať. Bolo zvláštne, že Noah má zrazu povinnosti.
"Ako sa máš?" konečne sa začal zaujímať aj o mňa.
"Ále. Celkom to ujde. O dva dni píšem dôležitý test, cez ktorý ak prejdem, tak som pani." zasmiala som sa. "Takže som dosť nervózna, stresujem. Ale inak sa mám dobre, čo ty?"
"Fú, mám toho veľa. Ale to je už o inom. Hlavný dôvod prečo ti volám je, že..."
"Mám sa báť?" prerušila som ho s chichotom.
"Nie. Vôbec nie, moja mama má na zajtra večer dva lístky na benefičnú akciu v meste, no musela narýchlo odcestovať do Paríža, takže sa pýtam teba, nechcela by si tam ísť so mnou? Je to nudná akcia plná nechutne bohatých ľudí, ktorí sa tvária, že pomáhajú ostatných, pritom tam prišli len popíjať drahú whiskey, ale chcel by som ťa vidieť vo večerných šatách."
Bola som celkom v šoku. Tak dlho sme spolu niekde neboli, a zrazu toto? Nemám si ani čo obliecť. Nemám tu žiadne šaty, ktoré by sa hodili na takúto akciu.
"Já.." začala som nervózne. Bolo mi trápne povedať, že si nemám čo obliecť. "Dobre, pôjdem rada."
"Ánoo!" skríkol Noah šťastne. Na jeho reakcii som sa zasmiala.
"Prepáč, nechal som sa uniesť predstavou, že budeš v nejakých obtiahnutých šatách."
"Kedy ma vyzdvihneš?" spýtala som sa.
"O pol ôsmej."
"Dobre, tak sa vidíme. Ľúbim ťa."
A potom položil.

Hello Hello!❤️
Mooc sa ospravedlňujem, že je to len taká krátka časť, ale ďalšia bude o dosť dlhšia (to sľubujem) keďže sa tam veľa toho udeje! Máte sa na čo tešiť❤️
xoxo
Retypept07