Susedia (2.časť)

12.kapitola

"Vystupujte!" kričal na nás ten istý pán, ktorý nám pomohol nastúpiť do kabínky, v ktorej sme, mimochodom, trčali vyše 50 minút.
S Noahom sme sa ruka v ruke vytrepali von a usmiali sa na toho pána. Ten sa na nás obidvoch zagánil a usmerňoval ďalej ľudí, ktorí sa náruživo tlačili do kabínky.
"Kam teraz?" spýtal sa Noah. "Noc je ešte mladá." dodal s úškrnom.
"Čo kebyže ideme niekam tancovať? Do nejaké klubu?" navrhla som a už aj sme nasadli do auta a namierili si to do toho najlepšieho baru v Londýne, do A'la Fé.

O pár minút sme sa dostali pred povestný bar. Prvé, čo som si všimla bola fronta ľudí, ktorí čakali na to, aby mohli vôbec vstúpiť do baru. Bolo tam niečo cez dvadsať ľudí, no my sme sa nevzdávali. Noah zaparkoval auto kúsok od baru, pretože nikde inde sa parkovať nedalo a obidvaja sme sa zaradili do rady.
Rad sa skoro vôbec nehýbal. Stáli sme tam asi 10 minút, no ani jeden človek sa nedostal dovnútra. Všetci boli nervózni a prahli po zábave, preto napätie bolo ešte väčšie.
"Poďme niekam inam. Toto nemá význam." povedala som a ťahala Noaha preč, no v tom, ako keby som to zakríkla, no rad sa pohol a dovnútra sa hrnuli ľudia. Dostala som žltý náramok, ktorý hovoril, že už som mala 18 rokov a môžem dostať aj alkoholický nápoj, Noah tiež.
Akonáhle sme vkročili cez mohutné dvere, ktoré boli celé polepené plagátmi kapiel, ktoré tu kedysi hrali, naskytol sa nám pohľad, ktorý ocení snáď každý milovník zábavy. Všade boli mladí ľudia, ktorí skákali do rytmu hudby DJa a niektorí zase sedeli pri bare a snažili sa prekričať jeden druhého. No všetci, do jedného, sa zabávali.
Všimla som si, že  sme boli rozdelení na tri skupiny. Oranžový náramok hovoril, že daná osoba ešte nemala 18 rokov, žltý náramok, že už má nad 18 rokov a modrý, že má nad 25. Najviac ľudí tu malo žltý náramok, čiže nad 18 rokov, no všimla som si tu aj pár ľudí s modrým náramkom. Starci sa prišli asi zabaviť.

Kráčali sme dole po schodoch až sme sa dostali k dlhému baru, kde nám Noah objednal niečo na pitie. Nemám vôbec tušenie, čo to bolo, ale bolo to silné a dobré.

Keď sme sa dostali do nálady, vybrali sme sa tancovať a natriasali sme sa na parkete dobré dve hodiny. Celý spotení sme ale stále neprestávali, a vášnivo sa pri tom bozkávali.
Jeho pot som mala snáď všade, ale bavila som sa ako nikdy predtým. Vôbec ma nezaujímalo, že zajtra mám skúšku a že som sa ešte vôbec neučila, momentálne som bola taká slobodná a šťastná, že som na to ani nechcela pomyslieť. 
"Idem si odskočiť." zakričala som Noahovi do ucha, no pochybujem, že ma počul.
Odkráčala som z tanečného parketu a nasmerovala si to priamo na toalety. Potrebovala som sa upraviť. A to okamžite.
Kráčala som popri bare a všimla som si, že veľa mladých chalanov po mne pokukovalo, no snažila som sa ich ignorovať. Chcela som zachovať kamenný výraz, ako to robievam vždy, no alkohol ma premohol a tak som sa miesto toho usmievala na každého, kto o mňa prejavil záujem.
"Emily?" spýtal sa ma známy hlas.
Bola som vážne opitá, pomaly som nevládala ani stáť na nohách, a tak som myslela, že ten hlas sa ozýva v mojej hlave.
"Em?"
"Čo je?" skričala som a prudko sa otočila, až som stratila rovnováhu a skočila v Leviho náručí.
"Doriti, si v pohode?" Rýchlo som sa pozberala a oprášila, i keď neviem prečo, Levi nebol špinavý, práve naopak, dnes pôsobil veľmi upravene.
"Ah-oj. Prepáč, za to." plietol sa mi jazyk.
"Si dosť opitá, poď, odveziem ťa na internát." povedal a dal mi ruku okolo pásu.
"Nie, mám tu odvoz." bránila som sa, no on ma nepustil z náručia, stále mal ruku okolo môjho pásu.
"Pusti ma!" kričala som na neho a snažila sa nejako sa od neho dostať.
"Ideme domov, Emily!" kričal tiež.
"Povedala, že ju máš pustiť, už odvoz má." Noah ako môj hrdina (bola som tak opitá, že sa mi naozaj zdalo, že má na sebe oblek Supermana), ma prišiel zachrániť.
"Ale, ale. Aha, kto ťa prišiel zachrániť, zlatíčko."
"Nehovor jej tak!" skričal Noah.
"No dobre." Levi ma pustil a jeho milá tvárička sa zmenila na arogantnú.
"Kľudne. Aj tak ju uvidím zajtra v škole, aj pozajtra a aj každý ďalší deň po zvyšok školského roka." povedal Levi a bol čoraz bližšie k Noahovi, zatiaľ čo ja som ležala na zemi, pretože presne tam ma Levi pustil.

***
Prebrala som sa v aute. Bola som opretá o okno a cez seba som mala prehodenú bundu. Noahovu bundu. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala a zistila, čo sa deje. Pozrela som sa na Noaha, ktorý pevne zovieral volant. Až po chvíli som si uvedomila, že má celé krvavé hánky a rozrazenú peru.
"Bože, čo sa stalo?" povedala som so smiechom, pretože ešte stále účinkoval alkohol.
"Nič. Akurát ma ten idiot vyprovokoval a tak som mu jednu vrazil."
Zahľadela som sa na neho a po dvoch, troch minútach som mu vtisla pusu na líce.
"Ďakujem." povedala som.

***
Rozlúčila som sa s Noahom, ktorý mi venoval dlhý bozk a vstúpila som do internátnej budovy. Noahovi som ešte zamávala a kráčala hore po dlhých schodoch. Celý svet sa mi točil a bolo mi dosť zle, sem tam som mala chuť spať aj na zemi, no úspešne som to zvládla a dostala sa až k mojej izbe.
Dobré 3 minúty som sa snažila ten sprostý kľúč dostať vôbec do zámku, až nakoniec sa dvere otvorili samé. S obrovským úžasom som sledovala, ako sa tie dvere samé otvorili, stála som tam ohromená, až kým....
"Drbe ti? Vieš, koľko je hodín?"Lily stála vo dverách, celá rozospatá a strapatá.
"Ja..." nevedela som, čo mám povedať.
"Bože, ty si zase pila?" spýtala sa podráždene.
"Trochu."
"Trochu? Toto je trochu? Veď sa na seba pozri."
Prešla som okolo Lily a zvalila som sa priamo na posteľ.
"Povieš mi aspoň, aký si mala dôvod takto sa opiť?"
"Nemala. Človek sa nemôže trochu zabaviť? Ty by si to mala skúsiť tiež."
"Pred skúškou? Nie, ďakujem. Chcem prejsť do ďalšieho ročníka. Aj ty by si mala."
"Prestáááň!" kričala som na ňu bezdôvodne.
"Nič nerobím. Akurát ti chcem dobre." odvetila Lily a snažila sa ma vyzuť.
"Nechaj ma spať!" zakričala som zase.
"Ako chceš, dobrú." Lily zhasla svetlo a zalahla do svojej postele. Ja som ležala na tej svojej iba na polovici, nohy mi viseli dole z postele a ruky som mala nejako zvláštne prepletené.
Ráno bude drsné.

Ahojtee!❤️Konečne nová kapitola, mrzí ma, že som tak dlho nič nevydala, ale nejako sa
mi nedarilo písať :) Nová kapitola by mala byť pravdepodobne zajtra alebo pozajtra! :) Tak sa tešte, pa :)
xoxo
Retypept07