Susedia (2.časť)

14.kapitola

"Doriti!" zahrešila som a hneď som ťahala Noaha do mojej izby.
"Čo sa ti stalo?"
"Pobil som sa." povedal ako kebyže to nič nie je, s úplnou ľahkosťou.
"Čože?"
"Po ceste sem som sa zastavil na izbe číslo 22."
"Koho to je izba?"
"Leviho."
"Počkaj, ty si ho zase zbil? Bože, Noah!" skríkla som.
"Nie!" zvolal snáď okamžite. "Zase nie."
"Nechápem." Z celej tejto situácie som bola zmätená.
"Pozri, Levi je debil. Berie si zásluhy za moju prácu, to ja som tam bol s tebou v tom klube, vôbec to nie je pravda, že som sa pozeral na ostatné, pretože som mal oči len pre teba a hlavne, to ja som ťa odviezol domov. Levi ťa chcel odviezť, to je pravda, no ty si nechcela a začala si kričať. A tak som tam nakráčal so slovami; 'Hej, pusti ju!', no on sa po mne rozbehol a jednu mi vrazil. A tak som mu to vrátil."
"A dnes sa stalo čo?" vyzvedala som ďalej.
"No. Je to idiot a nakecal ti, že to on všetko urobil dobre, zatiaľ čo ja som v tom klube bol s inými babami. Tak som za ním nakráčal a myslel som si, že od strachu pustí do gatí, no on nie, začal byť ešte väčší debil a tak som sa neudržal a jednu mu vrazil."
"Bože, Noah." vydala som zo seba nejaký zvláštny zvuk a objala ho. "Ďakujem."
"Za čo?" zasmial sa a jeho smiech bolo presne to, čo som práve potrebovala.
"Že si tomu somárovi napravil ksicht."
"S radosťou to spravím aj nabudúce." zasmiali sme sa.

***
Noah ma zobral na neskorú večeru. Proste som potrebovala vypadnúť, dostat sa preč od tých ľudí...

Sedeli sme v malej reštaurácií. Noah si objednal veľký steak a ja nejaké opečené zemiaky so syrom. Bolo to výborné, celý dnešný večer bol krásny.

"Počuj." začal Noah. "Písala si si teraz niekedy s Hanou?"
Dojedla som zemiak, ktorý som mala na vidličke a pokrútila hlavou.
"Prečo?" spýtala som sa prekvapene. Bolo zvláštne, že po takej dobe počujem opäť jej meno.
"Len tak." usmial a odkrojil si veľký kus mäsa.

***
[AN; Aby som nezdržovala celý príbeh, preskočíme istú časť ich života, nič extra zaujímavé :) Snáď nevadí!]

O pár týždňov neskôr...
O čo všetko ste prišli?
Noah a ja máme úžasný vzťah, konečne sme sa preniesli cez všetky hádky a iné detinské záležitosti a žijeme svoj život!
O čo ste však neprišli, je náš výlet!
Výlet, ktorý chystáme a plánujeme už odo dňa, keď sme spolu sedeli v malom podniku na kraji mesta a jedli našu "neskorú večeru". Tam sa ten plán zrodil!
Myslím, že ma poznáte už dosť dlhú dobu na to, aby ste zistili, že som veľký cestovateľ.
A presne o tomto je môj príbeh! O cestovaní a zážitkoch, ktoré mi prináša môj každodenný život. Vďaka ľudom, ktorých nadovšetko milujem aj nenávidím zároveň, je môj život akčný a plný udalostí.

•*•*•*•*•*•*•*•*•*•*•
Chicago, 20:47h, piatok
Tak a sme tu.
Opieram sa o staré zhrdzavené zábradlie a obzerám si mesto, kde som vyrastala. Všade samé svetlá, každá jedna budova je osvetlená a autá či autobusy trúbia jeden na druhého. Ruch veľkomesta.
To je presne to, čo mi v Londýne chýba.
Nie, žeby v Londýne nemali svetlá či ruch veľkomesta, to nie, Londýnu však chýba naša opustená budova s tým najkrajším výhľadom, staré divadlo, škola, starí kamaráti, môj starý život a Hana. To všetko mi chýba v Anglicku aby som docielila pocit, že som šťastná a cítim sa "ako doma."

***
"Tak čo? Bol to dobrý nápad vrátiť sa domov? Síce len na chvíľu, ale..."
"Áno, bol to skvelý nápad." prerušila som Noaha. Ten ma objal okolo pása a takisto sa zadíval na ten ohromný výhľad.
"Chýba mi to tu." povedal. Usmiala som sa do blba a prikývla. "Aj mne."
Chytil ma za ruku a následne pobozkal. Cítila som sa tak dobre, bola som doma... skutočne doma.
"Noah?" spýtala som sa a zadívala sa mu priamo do jeho zelených očí.
"Áno?" usmial sa.

Hellooooo!❤️Božee, tak dlho som nevydala novú kapitolu, ja vieem, a veľmi ma to mrzí. :(
Každopádne, dúfam, že sa vám kapitola páčila, kľudne sa vyjadrite v komentároch, budem len rada!❤️