Susedia (2.časť)

15.kapitola

Vyslobodila som sa z jeho náručia a cupitala som priamo k dvom pohodlným kreslám, ktoré sme si sem doniesli dávno pradávno.

"Poď." otočila som sa naspäť k nemu. "Sadni si." dodala som.
Noah poslúchol a rozvalil sa do tmavého, špinavého kresla.
"Pamätáš si, ako sme tu kedysi sedávali  a rozprávali sa dlho do noci?" zaspomínala som.
"Áno. Pamätám. Akoby som mohol zabudnúť." zasmial sa Noah. "Môžem sa ťa niečo spýtať, Em?" zrazu zvážnel.
"Jasné." odvetila som s úsmevom.
"Vieš, čo plánuješ robiť po vysokej?" spýtal sa a uprene mi hľadel do očí.
"Neviem. Asi si nájdem nejakú prácu." odpovedala som a jeho otázku som nejako nebrala vážne. Sama neviem prečo.
"Tu? Alebo v Londýne?" Jeho tvár bola taká vážna, ako snáď nikdy predtým.
"Noaaah." zasmiala som sa. "Čo sú to za otázky?" dodala som a buchla ho do ramena. Samozrejme, všetko som brala s humorom, no keďže on sa nesmial, došlo mi, že to myslí vážne.
"Úprimne? Ešte som nad tým nerozmýšľala a desia ma tvoje otázky, ale najradšej by som sa osamostatnila, takže domov sa vrátiť neplánujem."
"Dobre." bolo jediné, čo Noah povedal a potom odo mňa odvrátil zrak.
"Stalo sa niečo?" spýtala som sa ustarostene.
"Nie. Áno. Možno. Ja neviem. Asi."
Prekvapene som na neho pozrela a až vtedy som si všimla, ako sklamane vyzerá.
"Pamätáš si ešte Monicu?" spýtal sa a vtedy som to celé pochopila! "Em, je to v riti. Vieš, ako som ju zobral na Bali miesto teba... no..." nachvíľu mlčal. "Udialo sa tam veľa vecí... ja... väčšinou sme boli opití a skoro nič si nepamätám ale..."
"Bože, už sa vykokci!" zvýšila som hlas a nedočkavo čakala čo z neho vypadne.
"Pred pár dňami mi volala."
"A?" zasmiala som sa. "Veď to vôbec nie je zlé, neviem čo z toho robíš takú vedu, nemyslím si, že..."
"Mám jeden a pol ročného syna." prerušil ma.
Môj mozog ako kebyže prestal pracovať a srdce sa zastavilo. Nevedela som, čo robiť skôr, či mu mám pogratulovať, že má syna alebo ho zabiť, že má SYNA! S MONICOU!
"Doriti!" bolo jediné, čo zo mňa vyšlo. "Doriti, doriti, doriti, Noah! Doriti!"
"Pozri, chcem len, aby si vedela, že ja som toto neplánoval. Nechcel som to, ani Monica nie. No proste sa to stalo." stále toto opakoval a furt sa ospravedlňoval.
"Počkaj, preto si ma zobral do Chicaga? Aby si mohol ísť za Monicou?" opäť som zvýšila hlas.
"Nie!" odvetil ihneď Noah. "Keď sme sem išli, ani som nevedel, že som otec. A hlavne, Monica tu už nebýva." dodal.
"Tak kde býva?" vyzvedala som.
"V New Jersey."

***
Nevedela som veľmi čo robiť, či sa hnevať alebo radovať, no vedela som, že Noaha stratiť nechcem, no časom sa tak stane, pretože ...
Celý večer mi ukazoval fotky Danyho, jeho syna a vyzeral nesmierne pyšný. Nevyzeral, že by ho mrzelo, že sa to stalo, práve naopak, tešil sa, že po svete behá malý Noah.
</3