Boli sme u Noaha doma. Sedeli sme v jeho izbe pri malom krbe a rozprávali sa o všetkom možnom. O jeho bývalých frajerkách, o mojich bývalých frajeroch, o rodine, priateľoch...
Vysvetlila som mu celú situáciu s Levim, a on to vďakabohu pochopil.
"Koľko je hodín?" spýtala som sa a vypustila zo seba nejaký zvláštny zvuk.
"Fúha." povedal a pozrel sa na jeho hodinky. "Pol druhej."
Vyskočila som zo zeme a postavila sa na obe nohy. Len tak tak, že som nespadla.
"To už toľko? Doprčic! Internát zatvárajú o jedenástej." zakričala som.
"Kde budem celú noc?" sadla som si zúfalo naspäť k Noahovi na zem, a ten ma objal jednou rukou a povedal presne to, čo som chcela počuť.
"Kľudne môžeš spať aj tu, u mňa. V mojej posteli." odmlčal sa na chvíľu. "So mnou." dodal napokon.
***
Bolo niečo po pol štvrtej ráno, keď na mňa doľahla únava. Pomaly sa mi zatvárali oči, no chcela som vydržať, kvôli Noahovi.
"Ako sa ti zatiaľ páči na výške?" spýtal sa.
"Je to fajn, ale už chcem, aby bol koniec." zasmiala som sa.
No zrazu, Noah podišiel bližšie a zovrel ma v náručí.
"Tak veľmi si mi chýbala." povedal a usmial sa.
"Aj ty mne." a Vualááá! Noah ma pobozkal! Ale táto pusa bola iná, lepšia, viacej precítená. Cítila som sa tak dobre.
Oheň v krbe horel a ja som ležala na Noahovom ramene. Boli sme tak blízko seba, že som cítila jeho dych.
S Noahom sa poznáme už štyri roky. Príde mi smiešne, ako ten čas rýchlo letí. Pamätám si, keď sme sa prvýkrát stretli. Práve som šla za Hanou k starému divadlu a snažila som sa vyliezť z toho okna, keď sa ozval Noah. Doteraz si pamätám tie jeho strapaté vlasy a šedé tepláky, ktoré stále nosil.
Bol to ten večer, keď mi Hana oznámila, že sa sťahuje do Texasu a jej rodičia sa rozvádzajú, i keď nič z toho vlastne nebola pravda. Vtedy sa začala jej hra. Musím uznať, že to bolo najkrajšie obdobie môjho života, dostala som sa preč z Chicaga, a strávila toľko času s Noahom.
"Prečo sa tak usmievaš?" spýtal sa ma zrazu a prerušil tak moje myšlienky.
Pokrútila som hlavou, no on bol neodbitný.
"No ták, čo sa stalo?"
"Pamätáš si vôbec ten deň, keď sme sa prvýkrát zoznámili?" spýtala som sa ho.
"Áno. Zapísal som si ho do denníčka." zavtipkoval.
"Ale naozaj. Vtedy som ani nepomyslela na to, že raz budeme spolu."
"Ja som na to myslel od prvej minúty." povedal a dal mi pusu. "Myslel som len a len na to." dodal.
Ahojte!❤️
Takže taká novoročné kapitola! Dúfam, že sa páčila, nezabudnite vyjadriť názor v komentároch :)
Prajem Vám kŕasny nový rok, veľa veľa úspechov, nech sa vám darí atď atď :)
Ps; Pre tých, ktorí ešte nepostrehli, vydala som novú knihu (Again? (Sk)), budem rada, ak si ju prečítate, keďže tento príbeh pomaly končí :(
xoxo
Retypept07
YOU ARE READING
Susedia (2.časť)
Teen FictionUbehol rok. Emily je už dospelá, 18-ročná baba, ktorá sa snaží zabudnúť na nevydarenú predošlú lásku. Prechádza ťažkým obdobím, musí opustiť svoju rodinu, zabudnúť na svoj starý život a odcestovať do úplne inej krajiny-do Anglicka. Rozhodla sa, že n...
