Wrong type //h.s. [SK] ✔️

7.

"To je v pohode." zamrmlala som skôr pre seba a čo najrýchlejšie som sa vytratila do kuchyne.

Lol, práve mi Harry Styles poďakoval. To by sa dalo považovať za historický moment dňa. Teda, vlastne roku alebo rovno desaťročia. Aspoň som sa presvedčila o tom, že to vie aspoň vysloviť, či to už myslel vážne, to povedať neviem. U neho človek nikdy nevie, pretože všetko myslí ironicky alebo sarkasticky. Ale toto také nebolo. Wow.

Počkať, vážne tu rozmýšlam nad tým, ako vyslovil jedno posraté slovo? Tak ale, som z toho prekvapená, to je všetko, ale aj tak z toho robím nejakú drámu. Ach, kašlať na to.

Rýchlo som si spravila niečo na jedenie do školy a vrátila som sa späť do izby, kde som si nachystala knihy do tašky a zišla som späť dole. Obliekla som si svoju červenú baseballovú mikinu, obula som sa a so slúchatkami v ušiach a s znechutením v tvári z toho, že je dnes škola som mohla vyraziť. S Harrym som sa ani nelúčila, pravdepodobne aj tak znova zaspal.

V škole sa ma samozrejme chalani so Skyler vypytovali, čo je s Harrym a pokaždé som im odpovedala, že akoby nevedeli. Panebože, čo ho včera nevideli? Bol jak doga, mohol byť rád, že nemal otravu alkoholom, od ktorej však nebol ďaleko. Už keď videli, že som nervózna, tak konečne prestali a boli ticho. To, že bol pondelok a sedíme v škole čakajúc na profesorku dejepisu mi k mojej nervozite len napomáha. Najlepšie však bolo, keď nám dala písomku, samozrejme nikto nič nevedel. Skvelé. Dnešný deň bude úplne úžasný, to viem už dopredu. Veľmi sa teda teším.

•••

"Nezabúdajte, že je zajtra písomka z matematiky!" zakričala ešte profesorka, keď sme všetci odchádzali z triedy.

"Iste." zamrmlala som si popod nos a kráčala som ďalej k východu školy. Skyler, Louis a Jeff majú ešte hodinu, čo im moc nezávidím, pretože mne posledná hodina odpadla a môžem ísť v kľude domov. Dala som si slúchatká do uší a spokojne som kráčala smerom k môjmu domu.

Keď som prišla domov, vyzula som sa a hneď som išla do obývačky za Harrym. Ale Harry tu nebol čo znamená, že buď už odišiel, alebo je zase v kúpeľni. Keď som však počula, ako tečie voda z kohútika, zistila som, že je ešte tu. Prešla chvíľa a Harry sa vrátil späť. Bez jediného slova si hneď ľahol na sedačku. Zrejme si ma ani nevšimol.

"Huh, je ti uz lepšie?" pristúpila som k nemu bližšie a sadla som si na kraj sedačky.

"Vyzerám na to, že by mi bolo lepšie?" odvrkol.

"No, to keď niekto nevie piť. Načo si potom vlastne pil, keď si vedel, že ti bude na druhý deň takto hrozne?" nadvihla som obočie a založila som si ruky na prsiach. "Ja vážne nechápem, čo si si chcel týmto dokázať." pokrútila som hlavou.

"Môžeš prosím zavrieť hubu a prestať ma poučovať o tom čo by som mal robiť a čo nie? Ja sa do teba nestarám, tak sa nestaraj do mňa ty." hovoril skrz zuby a mračil sa pri tom.

"Hej ako, ukľudni sa, dobre?" zvýšila som na neho hlas. "Ja ťa nepoučujem, iba konštatujem. To je rozdiel." odvrkla som.

"Kurva, nekrič. A nie už vôbec na mňa." prudko si sadol a pozrel mi priamo do očí. "Na mňa nebudeš kurva hučať, aby ti bolo jasné." hovoril sekavo a pomaly.

"Myslíš, že sa ťa bojím a tak si k tebe nedovolím? Tak to si na omyle Styles." zavrčala som a pery som zomkla do rovnej línie. V tom ma silno chytil za zápästia a sykla som bolesťou.

"Mala by si sa. Dokážem toho veľa. Tak by som na tvojom mieste už držal hubu." zavrčal, ruky mi pustil a postavil sa.

"Vieš čo? Si strašný kokot. Že som ťa aj k sebe s Louisom dovliekla. Mali sme ťa nechať pred domom. Človek chce pre teba dobre a ty si odporný aj tak." postavila som sa a založila som si ruky na prsiach. Harry sa ku mne priblížil až nebezpečne blízko. Jeho pohľad bol plný hnevu a zlosti.

"Prečo ste ma tam teda nenechali? Hm?" nadvihol obočie a odfrkol si. "Keď som tak strašný kokot." pery spojil do rovnej línie a kývol hlavou.

"Lebo sme kamaráti? Žeby?" odlmčala som sa. "Prečo si ma teda ty nenechal vtedy na pláži a doniesol si ma do stanu? Alebo vieš čo? Ani neopovedaj, pretože ma už nebaví počúvať všetky sračky, ktoré ti vychádzajú z úst. Radšej už vypadni." rukami som sa mu zaprela o hruď a odstrčila som ho od seba. Do očí sa mi už tlačili slzy a keď ho stále vidím, je to iba horšie. Pred očami sa mi začalo zahmlievať čo znamená, že slzy mi už tečú bez môjho povolenia.

"Ani sa nečudujem, že Kyle sa chcel s tebou rozísť. Keď sa takto správaš." mávol rukou a jednoducho odišiel. Samozrejme nezabudol tresknúť dvermi.

Ale počkať, čo povedal? Že Kyle sa chcel so mnou rozísť? Uh, fakt neviem, čo si mám o tom myslieť. Vážne to chcel? Možno si to Harry iba vymyslel. Alebo mi to povedal naschvál, aby ma ranil. Fuck, fakt neviem čo mám už dnes robiť. Čo som komu spravila?

•••

"Čo chce Louis?" dvihla som hovor a telefón som si priložila k uchu. "Áno?"

"Shayla, kde si? Dnes do Sunsetu nejdeš, alebo čo?" hneď na mňa vybehol, akoby to bolo súrne, aby som tam bola.

"Nie, neprídem." mykla som ramenami. Postavila som sa z postele a začala som sa prechádzať sem a tam, pretože pomyslenie na to, že je tam aj Styles ma znervózňuje.

"Prečo?"

"Na to musím mať dôvod?" povzdychla som si a prekrútila som očami .

"No, keďže sem chodíme každý deň, tak áno, musíš." povzdychol si.

"Hej, čakaj, daj mi ju." ozval sa z telefónu iný hlas, než ten Louisov. Bol Harryho.

"Načo ti ju budem dávať?" zhúkol po ňom a ja som sa musela nad tým zasmiať. Ach, idioti sú to.

"Sa nehraj na drsného a makaj... Shayla?"

"Čo chceš?" vyštekla som na neho.

"Chcem sa s tebou porozprávať. Prídeš? Prosím ťa." vydýchol. Prisahám, že mi normálne skoro zabehla slina.

Huh, hej!
Nová časť je tu!😌 Neviem aká je, pretože som chorá a nejak moc sa neviem do toho vžiť 🙄 Celé zle, čo Vám poviem. Tak snáď sa Vám časť páčila no😏
Poprosím Votes a Comments❤️ Čím viac ich bude, tým skôr bude nová časť😉❤️
Inak, pekného Valentína😌
Niks👌🏻❤️