Wrong type //h.s. [SK] ✔️

23.

"Ja som ti kurva niečo povedal." vyštekol som po ňom. Chytil som pod krk a celou silou ho sotil na zem. "Priblížiš sa k nej a uľutuješ to."

"Ale veď ona určite pochopí, že to je kvôli Kylovi a drogám." hovoril ťažko, pretože som ho stále držal pod krkom. "Či počkať, ona ani o tom nevie čo?" uchechtol sa. Nič som mu na to nepovedal, pretože to bolo tak. Nevie o tom. "Mohol som si myslieť."

"Ani sa to nedozvie." zavrčal som s krk som mu stlačil silnejšie. "Pochopil si?!" Zrejme mu už dochádzal kyslík a tak prikývol. Pustil som ho, pripravený už na odchod.

"Uh Styles, na niečo si zabudol." ozval sa ešte. Zastal som a pomaly sa otočil. Lenže to som robiť nemal, pretože ten idiot stál priamo za mnou, ani neviem kedy sa stihol postaviť a jednu mi vrazil priamo do nosa.

"Oľutuješ to." precedil som skrz zuby.

Shayla's POV

Vonku stále lialo a myslím, že nemalo ani v úmysle prestať. Blýskať a hrmieť taktiež neprestávalo, no vedelo ma to dokonalo ukľudniť. Proste som stále ležala na sedačke a počúvala som neprestávajúcu búrku, pokiaľ niekto nezaklopal. Netuším kto by to mohol byť, tak som nemala nejako v pláne otvárať, pokiaľ mi neprišla smska, že to je Harry a nech mu otvorím. Stál v dverách celý premočený a z nosa mu tiekla krv, ktorú mal všade po bielom tričku.

"Bože, čo sa stalo?" vypískla som a hneď som ho pustila dnu. "Noah?" prikývol.

"Neboj sa, som v totálnom poriadku." pokrútil hlavou. "Bohužial on tiež." zamrmlal si popod nos.

"Ja som vedela, že sa niečo stane. Schválne, o čo sa stavím, že ti spravil niečo s autom?" naštvane som si povzdychla.

"Spravil. Rozbil mi čelné sklo." uškrnul sa a mne skoro padla sánka.

"Ako fakt?" neveriacky a zároveň naštvane som na neho pozerala.

"Shayla, ukľudni sa." chytil ma za ruky a pozrel sa mi do očí. "Ako môžeš vidieť, som okej. Tak ser na to prosím a nerieš to."

"Fajn." zamumlala som. "Tak si choď sadnúť alebo ľahnúť, to je jedno a ja ti donesiem niečo na prezlečenie, no v prvom rade vreckovky." povzdychla som si a prešla som do kuchyne, kde som vzala dva balíky vreckoviek. Odniesla som mu ich a vyšla som hore po schodoch do mojej izby, kde som zo skrine vybrala Kylové tričko a tepláky.

A skvelé, je to tu zas. Akonáhle moje myšlienky poputujú ku Kylovi, ostane mi naozaj hrozne a dokonca môžem povedať, že momentálne sa cítim nehorázne previnilo. Kvôli bozku s Louisom a Harrym. Doriti. Prečo som to dovolila sakra?

"Ach Kyle, keby si tu tak stále bol." sadla som si na postel a jeho tričko som si privinula k sebe. Oči sa mi zaplnili slzami a tiché vzlyky začali opúšťať moje ústa.

"Je mi to tak kurevsky ľúto." povedala som sama pre seba naštvane a Kylové tričko som stisla pevnejšie.

Woah, naozaj sa práve cítim ako blázon a ako nejaký idiot zároveň. Keby sa tak dal vrátiť čas a nepobozkala by som sa Louisom ani s Harrym a nepohádala by som sa so Skyler. Zrejme si ani nezaslúžim byť jej kamarátkou, keď som sa bozkávala s Harrym priamo pred jej očami a následne som ju vysmiala. Zrejme si oslovenie, že sa chovám ako štetka aj zaslúžim.

Naozaj som klesla až takto?

"Shayla? Si v pohode?" zakričal z dola na mňa Harry. Slzy som rýchlo zotrela a zišla som dole za ním.

"Hej som. Tu máš." podala som mu veci a odišla som do kuchyne. Potrebujem si spraviť nejaký upokojujúci čaj, pretože je vo mne práve časovaná bomba citov a neviem kedy hodlá vybuchnúť. A ak vybuchne, bude to zlé.

Do kanvice som dala vodu a sadla som si k stolu, na ktorý som si položila hlavu pozdĺž ruky. Očné viečka som pevne privrela a snažila sa zadržiavať slzy, ktoré sa mi stále derú do očí.

Fajn, možno to boli dva obyčajné bozky a ja robím z toho tragédiu, ale voči Kylovi a taktiež Skyler to nebolo fér. Vlastne ako voči mne nebolo fér, že mi nepovedal nič o tom, že má iba pár dní života. Vlastne, koľko to mohol vedieť? Možno mi to tajil rok, možno menej, možno viac.

Z mojich myšlienok ma prerušilo zvonenie zvončeka. Pevne som stisla päste a prešla som ku dverám.

"Pán Dixon?" nadvihla som obočie a pozvala som ho dnu, avšak pokrútil hlavou a ostal stáť.

"Som tu iba narýchlo Shayla. Vieš, dnes som bol u Kyla v izbe a našiel som tam toto pre teba." podal mi obálku s mojim menom. "Musím ísť." sklonil hlavu a bez ďaľšieho slova čo najrýchlejšie odišiel. Bez váhania som odišla späť do kuchyne a otvorila som obálku s listom vo vnútri.

"Drahá Shayla,

samozrejme viem, že keď budeš toto čítať, budem už mŕtvy. Keďže ťa poznám dlho a veľmi dobre, viem, že si hovoríš ako voči tebe nebolo fér, že som ti nič nepovedal a bola si jediná z blízkych, ktorá o mojej rakovine nevedela. Naozaj som nechcel aby si sa trápila s tým, že som chorý a čoskoro umriem. Keď som vedel, že môj koniec je blízko, práve vtedy som zavolal Harrymu a poprosil som ho, nech ťa za mnou dovedie, pretože som ťa chcel vidieť. Rozmýšlal som nad tým, že ti to poviem ale nakoniec som sa rozhodol pre to, že ti to nepoviem. Keby som ťa videl plakať, zlomilo by ma to. Viem, áno, bolo to sebecké, ale moje posledné prianie bolo to, aby som ťa videl sa usmievať, pretože ty si práve tá, ktorá má najkrajší úsmev keď je úprimný. Vieš, miloval som tvoj úsmev. A nie len úsmev. Miloval som na tebe všetko. Hlavne tvoje nedokonalosti ktoré ťa práve robili dokonalou.

Úprimne, ani neviem prečo presne ti tento list píšem. Možno sa chcem aspoň takto s tebou rozlúčiť, keď inak to nebolo možné. V prvom rade ti ale chcem povedať, že ťa milujem najviac na svete a stále budem, samozrejme to dúfam vieš. Ale práve teraz chcem, aby si na mňa zabudla čo najskôr. Keďže ty si tvrdohlavá, viem, že to tak ľahko nepôjde, ale aj tak to budeš musieť spraviť. Bude ti lepšie a hlavne, bez problémov sa potom znova zamiluješ. A to je práve to čo chcem, aby si spravila. Nechcem, aby ti v tom niečo bránilo a ja už vôbec nie. Woah, to je asi tak všetko. Neviem čo viac povedať. Iba toľko, že sa ti ospravedlňujem za to, že som ti nič nepovedal a za to, koľko krát som ti v živote ublížil. A hlavne neplač. Môj pohreb je posledný krát, čo ti to povolujem.

S láskou, Kyle."

Celá roztrasená som sa postavila a list celý zmáčaný od mojich sĺz som nechala položený na stole. Po jeho prečítaní som bola tak mimo, že som nevedela čo robím a čo robiť budem. Zas viem, že bomba citov vo mne práve vybuchla. Slzy nechcú prestať tiecť, srdce mi bije ako nikdy a doslova môžem cítiť ako sa mi zviera žalúdok.

Môj mozog by akoby vypol a prestala som vnímať všetko naokolo mňa. Rukou som sa opierala o linku, dlaň som mala položenú na hrudi a z ťažka som dýchala. Oči som mala zatvorené a už som iba cítila ako sa niekoho ruky motajú okolo mňa.

Ola seňoritas💕
Tak hneď na začiatok, ženy moje, všetko najlepšie k MDŽ😌💁🏻
Čo sa týka časti, gratulujem si, pretože moje písacie schopnosti sú znova na piču, yay!☺️ Ešteže som mala napísanú časť, pretože neviem či by pak nejaká bola. Skvelé, že ma chytil blok👍🏻
No neviem teda, snáď sa časť páčila🙈
Keďže je dlhšia ako normálne, mohli by ste ma obdarovať veľa votami a komentármi, ešte k tomu, keď som chorá😥
Votes&Comments💕
Kvätynka Nykolka🌺