Wrong type //h.s. [SK] ✔️

32.

"Nie som! Tak sklapni." precedila som skrz zuby. Čo najrýchlejšie som uhľa podhľadom a pokračovala som ďalej smerom von na záhradu.

"Prečo si to nechceš priznať?" sadli sme si do hojdačky a Marnie skrčila obočie. "No tak, nie je nič zlé na tom byť zamilovaný." objala ma okolo ramien a pri tom ma začala hľadkať.

"Ale sakra." vzlykla som. "Ja nechcem byť zamilovaná ak to nie je opätované. Nie to ešte byť zamilovaná do Harryho." pokrútila som hlavou. "Proste nie, nie som zamilovaná a hlavne nie do neho." zabručala som. Mohla som cítiť slzy v očiach, no čo najviac som sa snažila ich zahnať.

"Tak keď nie si do neho zamilovaná, prečo teda plačeš?" nadvihla obočie.

"Neplačem." odsekla som, pričom sa mi lámal hlas.

"Pred chvíľou si mi sama hovorila, že chceš plakať. Teraz keď plačeš, zatĺkaš to." pokrútila hlavou. "No tak babe, v kľude sa vyplač." stisla ma silnejšie. Tentokrát som slzám nechala voľný priebeh. Hlavu som zaborila do jej krku a ticho som vzlykala.

"Takto som si tú párty nepredstavovala." zamumlala som. "Za všetko môžu moje prekliaté city. Prečo som sa radšej nezamilovala do niekoho iného? Alebo, lepšie by bolo, keby som nebola zamilovaná vôbec. A ešte k tomu, keď viem, že ja a Harry spolu nikdy nebudeme, bolí to. Dokonca ani neviem kedy sa to stalo." mumlala som ďalej ako malé decko. Žeby sa to stalo práve vtedy, keď mi "dokazoval", že nie je gay? Sakra.

"Konečne si si to priznala." zachichotala sa. "O čo sa s tebou stavím, že vy dvaja budete spolu?" pustila ma a založila si ruky na prsiach.

"O čo koľvek, že to sa nestane." pretočila som očami a smrkla som. "Harry nie je typ na dlhšie záväzky. Teda, on nie je na žiadné. Možno neviem kedy naposledy si vyrazil s babou, ale aj tak. Pre baby on nie je vhodný typ." zamračila som sa a prúdko som vydýchla všetok vzduch s mojich pľúc.

Harry's POV

Wow a ešte raz wow. Mám taký pocit, že dnes sa dejú so mnou zázraky. Alebo, že by to bolo tým alkoholom? To je jedno, ide o to, že prvý krát v živote neodháňam dievča, ktorému sa páčim. Olivia je výnimočne prvým dievčaťom s ktorým sa normálne rozprávam, ak nerátam Shaylu a Marnie. Dobre sa mi s ňou kecá, nevnímam pri nej okolie a ešte k tomu je naozaj krásna.

"Počuj, na budúci víkend sa koná u kamaráta taká menšia párty. Mohol by si prísť za mnou." usmiala sa a prameň svojich dlhých kučeravých vlasov si namotala na prst.

"Keď tam budeš ty, tak s radosťou." žmurkol som. "U koho že to je?"

"U Noaha. Dosť možné, že ho nepoznáš. Prisťahoval sa nedávno, ale je to fajn chalan." usmiala sa. Môj úsmev okamžite klesol, doslova sa stratil. Taktiež som aj stratil všetkú chuť do konverzácie s ňou.

"Zhodou náhod ho poznám. Bohužiaľ." zamračil som sa. "Takže, vy dvaja ste kamaráti a vravíš, že je fajn?" nadvihol som obočie, čo ona vrelo prikyvovala. "Preboha." pevne som zovrel očné viečka. Fajn Olivia, my dvaja si nemáme čo viac povedať. Nechal som ju tam len tak stáť, pričom jej tvár zdobil nechápavý výraz. Nie, ďakujem, nemám záujem sa baviť s ľuďmi, ktorí sa bavia s tým čurákom, ktorého by som najradšej videl ako ho pália na hranici.

Rozhodol som sa, že sa vrátim hore za Shaylou, Marnie a Jeffom, no nikto z nich tam nebol. Kde kurva zmizli?

Na moje šťastie som ako prvú skúsil záhradu, kde som okamžite zbadal Marnie, ktorá zvierala Shaylu v náruči. Počkať, ona plače?

"Shayla?" prešiel som ku nej. "Čo sa deje?" opýtal som sa. Shayla okamžite dvihla zrak a pozrela na mňa s uplakanými očami. "No ták." sadol som si vedľa nej. Shaylu som Marnie "prebral" a vzal si ju do náruče. Fuck, milujem ju mať v obajtí.

"Tak, ja vás tu nechám samých." povedala Marnie opatrne a mlčky odišla. Mohol som si rýchlo všimnúť ako sa Shayla na Marnie mračí a ona jej venovala iba rýchly povzbudzujúci úsmev, po ktorom sa okamžite vytratila. Čo sa tu do riti deje?

"Už mi teda povieš čo sa stalo? Vieš, že nemám rád, keď sa trápiš."

"Prosím, neriešme to teraz." vzlykla mi do hrude a silno ma stisla. "Proste buď ticho a hlavne buď pri mne." odsekla.

"Budem zlato. Neboj." vtisol som jej bozk do vlasov.

Shayla's POV

Po tom čo som si uvedomila, že som naozaj do Harryho zamilovaná mi bolo fakt hrozne. Je mi viac než jasné, že my dvaja spolu nebudeme. Niekto by urobil to, že od danej osoby odíde, ale ja by som to nedokázala. Je mi jasné, že jeho prítomnosť ma bude bolieť, ale bolelo by ma omnoho viac, keby som sa mala s ním prestať baviť a viac ho nevidieť.

Napríklad teraz. Bolí ma to, že som pri ňom, ale zároveň mi je úzasne, pretože ma drží v objatí a hľadká ma po chrbte aby som sa upokojila. Skvelé je to, že aj tak si toto nebude pamätať, pretože je z neho dosť cítiť alkohol. Ale môžem povedať, že to hľadkanie mi tak trochu aj pomohlo, pretože moje oči nie sú konečne zaliaté slzami, aj keď plakať sa mi chce stále.

Ale, ako tak rozmýšlam, nebol Harry len tak náhodou s tou brunetou? Zaujíma ma to, ale nejako nemám silu na to, aby som sa ho to spýtala.

"Harry? Je možné aby si ma odprevadil domov?" odtiahla som sa kúsok od neho.

"Chceš už ísť?" spýtal sa a prikývla som. "Fajn, tak ideme domov." vydýchol a obaja sme sa postavili. S lúčením sme sa netrápili, proste sme okamžite odišli.

Počas cesty ku mne sme iba ticho kráčali. Neviem no, celkom mi to vyhovovalo takto ako to je. Teraz som sa hlavne tešila domov, na moju posteľ a na spánok, pretože ma to všetko naozaj vyčerpalo.

Konečne sme boli pred mojim domom, kde sme obaja zastali. Čakala som, že sa s Harrym rozlúčim a on sa vráti späť, no nič nerobil a stál pri mne ako socha.

"Harry, do mojej izby to zvládnem. Už sa môžeš vrátiť." pousmiala som sa.

"Nie nie, ostávam s tebou. Veľmi dobre vieš, že radšej budem s tebou ako na nejakej párty." prekrútil očami. "Teda dúfam, že to vieš. Ak nie, tak chcem aby si to vedela." zamračil sa.

"Takže, mám to chápať tak, že ostávaš u mňa, či ako?" nadvihla som jedno obočie a Harry so založenými rukami na hrudi prikývol. "Naozaj sa môžeš vrátiť. Nemusíš tu ostávať len kvôli tomu, že som plakala a niekoho potrebujem. Ja si vystačím v kľude sama." mykla som ramenami. Za toto mi Harry venoval zamračený výraz. Vytrhol mi kľúče z ruky a rýchlo otvoril dvere.

"No ideš?" pretočil očami a otvoril dvere dokorán. Tiež som pretočila očami a vstúpila som dnu. Mlčky sme obaja prešli do mojej izby. Harry sa okamžite vyzliekol iba do boxeriek a ľahol si do mojej postele. Uh, dobre teda?

Ja som sa v kupeľni odmaľovala, vlasy som si dala do nemotorného drdolu a prezliekla som sa do pyžama. Pripravená spať som sa vrátil do svojej izby. Ako som mohla vidieť, Harry už spal. Ticho som si ľahla k nemu a schovala som sa pod perinu.

Takto sa mi naskytol pohľad na Harryho tvár. Niekoľko kučier mu padalo do tváre a vyzeral naozaj zlato. Zrak som presunula na jeho srdcovité pery, ktoré som mohla "ochutnať" už dvakrát, škoda, že ani raz to nebola taká situácia akú si predstavujem.

"Bože môj. Keby si vedel ako moc by som ťa teraz najradšej pobozkala." zašepkala som. Nemala som problém to povedať, pretože Harry aj tak spal. Teda, aspoň som si to myslela.

"Tak to sprav, zlato."

Daaaaamn
Nová časť je tu❤️ Čo sa týka mojich pocitov z časti, tak neviem no. Nie, že by sa mi nepáčila, no mám pocit, že sa nebude páčiť Vám. Každopádne, aj tak dúfam, že sa vám páčila, lol.
Pre ďaľšiu 115+ votes🙏🏻
Votes&Comments😍
Nika☠