Wrong type //h.s. [SK] ✔️

51.

Ranné vstávanie bolo pre mňa niečo ako peklo. Hlavne vďaka časovému posunu, na ktorý si ledva zvykám.

Keď som sa pozrel na hodiny, zistil som, že nie je ráno, ale už popoludnie. Skvelé teda.

Lenivo som vstal z postele, obliekol som si tepláky a vošiel som do kúpeľne. Umyl som si zuby, opláchol som si tvár, vlasy som si dal do drdolu a odišiel som do obývačky. Mama sedeli so Shaylou na sedačke, obe pili čaj a znudene pozerali na telku.

"Uh, dobré ráno." usmiala sa mama.

"Popoludnie." opravila ju Shayla s falošným zasmiatím. Mama prikývla a tiež sa zasmiala.

"Haha, vtipné." prekrútil som očami. "Shayla, môžeš ísť prosím na chvíľu so mnou?" neisto som sa opýtal. Nemo prikývla, postavila sa zo sedačky a s otráveným výrazom kráčala smerom ku mne.

"No? O čom by si sa rád porozprával?" povedala neutrálne a sadla si na posteľ.

"Chcel som sa ti ospravedlniť ohľadom včerajška." nervózne som sa poškriabal na zátylku a sadol som si k nej.

"Chápem, mal si spoločnosť, tak si nemohol myslieť na svoju priateľku." sarkasticky sa usmiala, pričom mne sa v momente rozšírili oči dokorán.

Počkať, čo? Počul som správne? Odkiaľ to vie?

"Videla som vás v jedálni." odpovedala mi na moju nevyslovenú otázku. "Tak sa nemusíš pýtať odkiaľ to viem." povzdychla si.

"Naozaj mi to prepáč. Proste sme sa zakecali a nejako som stratil pojem o čase a o všetkom. To je všetko." vydýchol som a mykol som ramenami.

"Jejda, ja to chápem. Zrejme bola skvelá spoločnosť, keď si mi nemohol nič povedať a predpokladám, že si mi to ani povedať nechcel, však?" pozrela sa mi do očí. Presne tak, nechcel som.

"Ja by som ti to povedal, naozaj. Len keď som sa vrátil, už si spala." nervózne som rozhadzoval rukami.

"Iste." povedala ironicky. "Ale fajn, to je jedno teda." smutne sa pousmiala. "Čo tak večer niekam ísť? Prejsť sa?"

"Uhm, no... Chcel som ísť ešte za Lauren, pretože som nečakal, že večer niekam pôjdeme." skrčil som obočie. "Ale môžem to zrušiť." povedal som rýchlo na obranu.

"Že som sa niečo pýtala. Kašli na to, choď za ňou." odpovedala naštvane a v rýchlosti opustila izbu.

Fajn, toto som si posral na plnej čiare. Sakra, som pekne veľký idiot. Zaslúžim si Shaylu vôbec?

Opatrne som vošiel do obývačky. Na sedačke sedela len mama, pričom Shayla nebola nikde.

"Kde je Shayla?"

"Vravela, že sa ide prejsť." mykla ramenami. "Čo sa stalo Harry?" upriamila na mňa zrak.

"Lauren." odpovedal som jednoducho a sadol som si do kresla.

"To je to dievča s ktorým si včera bol?" prikývol som. "Harry, dúfam, že s ňou nič nem..."

"Nie mama, nič s ňou nemám." skočil som jej do reči. "To by som Shayle nespravil." odsekol som.