Wrong type //h.s. [SK] ✔️

12.

Keď sa tak zamyslím nad jeho slovami čo povedal, dávalo to zmysel. Chcel ma vidieť sa usmievať a nie plakať. Ale to nemení fakt, že som stále naštvaná. Ale keď si uvedomujem to, že je naozaj koniec, omnoho viac ma to bolí ako štve.

"No tak. Kľud." hovoril pomaly a hladkal ma pri tom na chrbte aby som sa ukľudnila. "Viem, že ti to Kyla nevráti, ale viem aké to je, keď ti umrie osoba, ktorú nadovšetko miluješ." pošepkal mi a ja som sa zarazila.

"Čože? Nechápem." odtiahla som sa od neho a nechápavo som krútila hlavou. "O čom to hovoríš?"

"To je jedno." pokrútil hlavou. "Pôjdem ja už." mávol rukou.

"Čo? Nie, počkaj." snažila som sa ho zastaviť, no nič. Odišiel a nechal ma tu bez vysvetlenia a samú.

Bez váhania som prešla do mojej izby a zaborila som sa do postele. Slzy stále neprestali opúšťať moje oči. Vôbec som nevedela, čo teraz budem bez Kyla robiť. Cítila som sa tak strašne bezmocne a hrozne. Tá bolesť v srdci bola až nechutná a naozaj to všetko bolelo. A teraz, keď Harry odišiel je to všetko silnejšie a horšie. Pretože som sama. Vždy mi je najhoršie, keď som sama a utápam sa v žiali.

Lenže toto netrvalo dlho, pretože niekto dole zvonil a neprestal, pokým som neotvorila dvere. V nich stál Louis s Jeffom, čo ma naozaj prekvapilo. Ale príjemne, pretože som naozaj rada, že mi niekto bude robiť spoločnosť. Hlavne Louis, pretože to je práve ten typ človeka, ktorý vie najviac pomôcť.

"No tak, poď ku mne." Louis rozpažil ruky a hneď som mu vbehla do náručia. Jednou rukou mi hladkal chrbát a druhou vlasy. "Je mi to tak strašne ľúto." vydýchol mi priamo do ucha a stisol ma silnejšie.

Celý čas čo sú chalani u mňa sa ma snažia aspoň nejako upokojiť, lenže len tak to nejde. Závidím im, že to berú lepšie ako ja. Lenže oni kurva vedeli, že umrie a ja nie. Keby som to vedela aj ja, možno by to tak nebolelo, kto vie. Ale pre mňa to bolo náhle a hlavne nečakané, nemyslela som si, že by sme mali skončiť takto nejako a hlavne takto skoro. Boli sme spolu dva roky a verím, že by ich bolo viac.

A práve v tomto momente sa mi začali vynárať hociaké spomienky s ním a na neho. Najkrajšia bola aj tak tá, kedy sme sa prvý krát pobozkali a následne sa dali dokopy.

Flashback

Kriste pane, neverím, že idem hrať nejakú stupidnú hru po ktorej sa aj tak budem báť jak malé dieťa. A čo, vždy som mala strach z cintorínov a ten mi aj ostane. Po dnešku ani nehovorím. Chalani sa proste rozhodli, že keď je takto tma (samozrejme, keď je pol jedenástej večer), tak si vraj zahrajme niečo ako naháňačku a schovku na cintoríne. Šak, prečo nie, keď sú to idioti? Práve v tomto momente si prajem aby som bola zhúlená ako bomba. Prosím.

"Tri... Dva... Jedna... Utekajte!" zakričal Jeff a všetci sme sa rozutekali. Boha, prisahám, že som bola posratá až za ušami. Nehorázne sa bojím tu byť. Ešte k tomu, keď vidím tie pomniky, niektorí na ňom majú dokonca sochu a vyzerá to naozaj nechutne a strašidelne. V tomto prípade som ani neváhala a utekala som čo najrýchlejšie k východu odtiaľto. Zároveň to bude aj najlepšia skrýša, pretože si všetci budú myslieť, že sa nachádzam niekde v kríku, pretože raz som to tak spravila. Teda, viackrát no. Ale to sa pilo, tak to sa neráta.

"Ale, ale. Koho že to tu máme?" ozval sa Kyle, ktorý mi práve spôsobil zástavu srdca, pretože ma totálne vystrašil. "Čo sa ti nechce hrať, keď si tu a opieraš sa o múr?" zasmial sa a postavil sa vedľa mňa,

"Hrám." mykla som ramenami. "Iba sa tu schovávam."

"Niekto sa nám tu bojí." našpúlil ústa a priblížil sa viac ku mne, z čoho mne srdce vynechalo pár úderov a v bruchu som mala motýľov.

Áno, je to tak. Vyzerá to tak, že s Kylom by medzi nami niečo mohlo byť. Už dlhšiu dobu sa správa ku mne inak a ako kamarát určite nie. A ja som na tom tak isto. Popravde, ani mi to neprekáža. Kyle je najskvelejší chalan akého poznám a vedela by som si predstaviť vzťah s ním.

"A čo, že sa bojím." založila som si ruky na prsiach a pozrela som na neho s našpúlenými perami.

Ale zas, nevedela som to, že je pri mne naozaj veľmi blízko. Takže využil šancu a prisal sa na moje pery. Aj cez to, že som bola fakt zarazená som začala spolupracovať. Motyľov v bruchu akoby rázom bolo viac, taktiež som mala obrovskú radosť.

Moje pery náhle ovial chlad. Nervózne som si kusla do pery a sklonila som hlavu. Avšak, Kyle mi dvihol bradu bruškom palca a zapozeral sa mi do očí.

"Určite si si všimla, že nejakú dobu to medzi nami iskrí." prikývla som a on sa zasmial. "Vážne je mi s tebou úžasne a tak som rozmýšlal, či by sme to neposunuli z kamarátstva na vzťah, ak samozrejme súhlasíš."

"Áno, áno. Súhlasím!" zachichotala som sa a tentokrát som to bola ja, čo som ho pobozkala.

End of flashback

Ach, naozaj mi chýbajú tie časy, keď sme sa iba namotávali. Neviem prečo, ale vtedy to všetko bolo úplne iné ako po tom všetkom. Ale to je už jedno, pretože nič z toho mi Kyla nevráti.

"Budem ja musieť ísť ľudia." postavil sa Jeff zo sedačky. "Ešte ostávaš?" opýtal sa Louisa, ktorý okamžite prikývol. "Tak, majte sa teda." kývol rukou a odišiel.

Keď tu už Jeff nebol, nastalo iba trápne ticho, ktoré vyplňovala aspoň telka. Louis mal ruku omotanú okolo mojich ramien a hlavu som mala položenú na jeho ramene. Celé to pôsobilo tak divne, proste neviem no. Čumením na telku sme sedeli ešte hodnú chvíľu a klamala by som ak by som povedala, že mi takto nie je dobre.

Hlavu som dvihla z jeho ramena a pozrela som sa mu priamo do očí. Trochu sa pomrvil, prisunul sa viac ku mne a spravil to isté. Dokonca by som mohla povedať, že ma prepaluje pohľadom. Avšak, svoj pohľad presunul na moje pery. Keď sa začal približovať, moje srdce začalo divoko biť a moje dýchanie bolo zrazu ťažšie. Ani som si to neuvedomila a Louis bol nebezpečne blízko, asi pol centimetra od mojich pier, ktoré rázom spojil.

Ola babes!
Nová časť je tu! Aby ste vedeli, písala som ju celú noc, lol. Takže to znamená, že som maximálne nevyspatá!😂👍🏻 Ale však čo, kašlať na to, nevyspatá som furt😒😂
So, I hope you liked new part❤️
Votes & Comments babes❤️
With love, Nicole.