Wrong type //h.s. [SK] ✔️

44.

"Mama? Prečo je tento človek v našom dome?" precedila som skrz zuby a zamračila som sa na ňu. Nechápala som, ako ho po tom všetkom mohla pustiť dnu.

Harry ma objímal okolo ramien a snažil sa ma upokojiť. Vie, aké to medzi mnou a otcom je a verím, že tiež nie je práve moc nadšený, že ho vidí.

"Tento človek je tvoj otec ak si si nevšimla." odsekol otec a zamračil sa. "Takže stále mám právo na to, aby si ku mne hovorila s úctou." hovoril vážne. Rýchlym krokom som prešla ku stolu kde sedel a pokojne jedol a silno som do neho treskla päsťami až všetkých myklo.

"Áno? Mám ťa považovať za otca aj keď si mi priamo do tváre vykričal, že som sa nemala narodiť, a že ma nenávidíš? Robíš si kurva srandu?!" vyštekla som po ňom.

"Shayla! To stačí!" zakričala na mňa mama. "Stále je to tvoj otec!" upozornila ma s dvinutým prstom vo vzduchu.

"Nie, nie je." odsekla som. "Otec by mal svoje dieťa milovať a starať sa o neho. Nemyslíš?" sarkasticky som sa uchechtla. Vrátila som sa späť za Harrym so slovami, nech ma odveze hocikde preč, pretože s týmto človekom nebudem v tom istom dome.Tak sme išli k nemu, kde nás s obrovským úsmevom na perách privítala Anne.

"Ak nevadí, Shayla tu dnes ostáva. Možno aj zajtra. Neviem ako to bude." oznámil jej Harry bez toho, aby sa jej niečo opýtal. Samozrejme, to by nebol Harry.

"To je v poriadku. Ale, môžem sa spýtať čo sa stalo?" ustarostene sa opýtala.

"No, prišli sme ku mne, a tak nejako tam bol môj otec." povzdychla som si. Anne sa okamžite rožšírili oči keď ma počula. Vie, čo je môj otec zač, zrejme tomu nemohla uveriť.

"Čo tam preboha robí?" vyhŕkla.

"Sama neviem. A pokiaľ tam bude, nemám v pláne to zisťovať. Proste nemám v zaújme byť doma keď tam je on." pokrútila som hlavou. "Zrejme mama nečakala, že prídeme z chaty skôr, tak ho vzala k nám."

"To mi je ľúto. V kľude tu ostaň koľko budeš potrebovať. Chovaj sa tu ako doma. Spať môžeš u Harryho, on bude zrejme tu." srdečne sa usmiala a objala ma.

"Spať môže v kľude so mnou." vynoril sa Harry. Sadol si ku mne a objal ma okolo ramien. Anne ostala na nás prekvapene pozerať. "Že, zlato?" nahol sa ku mne a dal mi rýchly bozk.

"O čo som prišla?" zasmiala sa Anne a následne našpúlila pery. „Takže vy dvaja?" usmiala sa a obaja s Harrym sme prikývli.

"Nuž, je to tak." zachechtal sa Harry. "Tak, my si pôjdeme ľahnúť. Cesta nás dosť vyčerpala." chytila ma za ruku a postavili sme sa. Anne nám venovala ešte jeden úsmev a odišli sme k Harrymu do izby. Obaja sme sa vyvalili na posteľ, kde si ma Harry okamžite pritiahoľ k sebe a objal ma.

Smutné je to, že moja mama sa mi absolútne neozýva. Tak trochu som aj za to rada, ale na druhej strane taktiež nie. To ma má naozaj v paži a je radšej s mojim otcom ako so mnou? Je pravda, že ma zaujíma prečo tam je, ale nech mi to povie sama, pretože ja sa toho dožadovať teraz nebudem. Len silno dúfam, že ju nevydiera, alebo niečo také, lebo ho zabijem.

"Nad čím rozmýšlaš zlato?" opýtal sa ma Harry.

"Nad mamou a nad tým, prečo je u nás on." odpovedala som viac-menej nervózne. "Štve ma, že je u nás. Bola som rada, že som ho doteraz nevidela, tak načo sa sem dotrepal?" vydýchla som.

"Tiež neviem zlato. Možno ho vyhodili z práce? Možno ho vyhodila frajerka? Nič iné ma nenapadá." mykol ramenami. "Všetci vieme, že tvoja mama je až príliš dobrá v týchto veciach a zľutuje sa nad hocikým." prikývla som.