Wrong type //h.s. [SK] ✔️

58.

Prečítať súrne poznámku autora!

Čas bez Shayly ide nehorázne pomaly. Sú to (iba) dva týždne, čo sa navzájom ignorujeme, no zdá sa to, akoby to bolo niekoľko mesiacov. A popravde, je to hrozné. Je naozaj hrozný pocit, že Shaylu nemôžem len tak objať a pobozkať ju. Je hrozné, že ju nemám pri sebe, keď zaspávam a keď sa zobúdzam. Čo je najhoršie, mám pocit, že Shayla na mňa už zabudla. Vyzerá tak, akoby medzi nami nikdy nič nebolo, jednoducho tak, aké to bolo keď Kyle stále žil. Vlastne, obaja sa tak chováme. Ja som zase ten odporný a pesimistický Harry a Shayla sa tiež chová tak, ako sa chovala kedysi. Čo by som dal za to, keby bolo všetko tak, ako pred mesiacom, keď sme boli stále spolu. Nedovolil by som si zamilovať sa do Lauren a my dvaja by sme boli stále spolu.

Ale aj cez to, že sme skoro stále spolu, či v Sunsete, alebo niekde v klube, chýba mi. Strašne moc. Spravil by som všetko pre to, aby sme my dvaja boli opäť spolu. Potrebujem ju a presne to nenávidím. Nenávidím to, ako som voči nej slabý. Som jednoducho blázon, blázon do nej.

Dnes sme opäť v klube a všetci sa zabávajú, samozrejme až na mňa. Akoby som sa len mohol baviť, keď vidím, ako sa Shayla rozpráva s nejakým týpkom. Ale fajn, zrejme musím prijať to, že je medzi nami definitívny koniec.

Hneď ako som videl, že ju ide týpek pobozkať, odvrátil som od nich zrak a napil som sa z coly predo mnou.

Dosť ma prekvapilo, keď som uvidel Shaylu, ako si zrazu sadá oproti mňa a ihneď pije z Jeffového pohára. Cítil som sa celkom trápne, keďže sme tu len my dvaja.

"Čo si tu tak sám a nebavíš sa? Nenudíš sa tu?" opýtala sa ma. Moje prekvapenie len rástlo, pretože po dvoch týždňoch ku mne prehovorila. Samozrejme, má vypité, keby nemala, ani sem nepríde.

"Nepotrebujem sa baviť." uškrnul som sa. "Ale áno, máš pravdu, nudím sa. Tak, ja pôjdem." postavil som sa. Lenže prišlo ďalšie prekvapenie a Shayla ma stopla.

Shayla's POV

"Bože, si tak krásna." usmial sa Jack a pomaly sa začal približovať k mojim perám. Najprv som sa nechala, lenže mysľou mi prebehol Harry, s tak som ho hneď stopla. Ospravedlnila som sa mu a vrátila som sa späť do boxu, kde sedel iba Harry a pil colu.

"Čo si tu tak sám a nebavíš sa? Nenudíš sa tu?" opýtala som sa ho. Neviem, kde som nabrala tú odvahu sa ho niečo spýtať, keďže sme spolu nehovorili dva týždne. Dva hrozné týždne, podotýkam.

"Nepotrebujem sa baviť." uškrnul sa, pričom mal pohľad stále niekde inde. "Ale áno, máš pravdu, nudím sa. Tak, ja pôjdem." postavil sa. Nechápem, prečo som to spravila, ale stopla som ho. Aj by som to hodila na alkohol, lenže mala som iba jeden jediný drink, z ktorého mi nemôže nič byť.

"Na čo? Nechoď nikam, však čo budeš doma." mykla som ramenami. "Však čo ti bráni v tom, aby si sa bavil?" pokračovala som.

"Zrejme to, že nemám chuť sa baviť." znova sa uškrnul a pretočila som nad ním očami. "A ty čo? Prečo si sem prišla, keď si sa tak skvele bavila?" opýtal sa tentokrát on so sarkastickým tónom.

"Pretože nemám potrebu sa bozkávať s cudzím chalanom a som vyčerpaná, potrebujem nabrať energiu." sklopila som zrak.

Z časti to bola pravda, ale to hlavné som zatajila. To, že to všetko je len kvôli nemu vedieť nemusí. Jednoducho teraz nechcem mať nič s nikým, nie som zatiaľ pripravená na niečo nové. Zrejme ani dlho nebudem, pretože neustále myslím len na Harryho a nejde to zastaviť. Ako sa to sakra podarilo jemu?