Wrong type //h.s. [SK] ✔️

3.

"Čo doriti... Si normálny?! Vieš ako si ma vytrašil?!" vyštekla som po ňom.

"Pýtala si sa otázku, tak som ti odpovedal." mykol ramenami. Bez ďaľšieho slova ma obišiel a sadol si do piesku.

"Kedy som tu bola?" prešla som k nemu a sadla si.

"Nepamätáš si? Chodili sme sem ako malé deti. Mohli sme mať štyri alebo päť rokov myslím."

"Uh, áno, už viem. Preto mi je to tu povedomé. Hrávali sme sa tu." usmiala som sa a Harry prikývol. "Ale vlastne, čo tu robíš?"

"To by som sa mal spýtať ja teba." otočil sa ku mne. "Čo tu robíš ty? Nešla si len tak náhodou domov?"

"Nie, iba som išla odprevadiť Skyler." odmlčala som sa. "Vieš, domov sa mi nechcelo ísť a späť za vami tiež nie." prekrútila som očami. "Teraz ty."

"Chodím sem stále." povedal jednoducho a svoj zrak presunul rovno pred seba, k šíremu oceánu.

Popravde, nečudujem sa mu. Čudujem sa iba jednej veci. On? Nemyslela som si, že je to typ chalana, ktorý by len tak chodil na pláž. Príde mi to naozaj divné a u neho dvojnásobne. Ale veď, čo očakávať od divného človeka?

"Dôvo..."

"Žiadne ďaľšie otázky." skočil mi so reči. "Buď budeš konečne držať hubu alebo choď prosím preč. Prišiel som si užiť ticho, ktoré tu je a nie tvoje keci." odvrkol.

"Tak fajn no." znova som prekrútila očami a postavila som sa s tým, že idem od neho preč.

Idiot. Chvíľu vie byť normálny a potom zase odporný. Ako, ja nechápem čo som mu spravila. Veď sa tvári a chová, jak keby som mu vyvraždila velú rodinu.

"Nechápem ťa." prehovorila som. "Spravila som ti niečo zlé?" zastala som na mieste, no neotočila som sa.

"Huh?"

"Prečo si taký?" pomaly som sa k nemu otočila so založenými rukami na prsiach. "Ja len chcem doriti vedieť, prečo sa ku mne správaš tak zle. Tak sa ťa pýtam, či som ti spravila niečo zlé a prečo si taký aký si."

"Nie, nič si mi nespravila."

"Tak čo potom Harry? Kurva, vyrastali sme spolu. Hrávali sme sa spolu, prakticky sa poznáme od malička. Tak čo sa potom stalo?" vyhŕkla som.

"To je jedno." precedil skrz zuby. "Nestaraj sa. Nepotrebuješ to vedieť." mávol rukou.

Smutne som prikývla a otočila som sa na odchod. Tentokrát definitívne. Ani som sa neobťažovala s pozravom, však načo. Nech sa dá vypchať, celý aký je.

•••

"Dobré ráno." privítala ma mama s úsmevom na perách, zatiaľ čo ja som jej iba neochotne zamávala ako každé ráno a sadla si za stôl. "Čo ťa pokúsal zombie? Vyzeráš jak mŕtvola." zasmiala sa.

"Ty si mi ale vtipná." uškrnula som sa a hlavu som si oprela o ruku.

"To nebol vtip. Ale realita zlatko." odmlčala sa. "Musím ísť ja do práce. V chladničke si vyber čo chceš, je tam všetko možné. Pa." usmiala sa a odišla z kuchyne.

Lenivo som vstala od stola a prešla som k chladničke, kde som si vybrala hocičo možné čo moje oči zahliadli. Položila som to na stôl, s tanierom som sa nekašlala, veď načo, a pustila sa do jedla. Pri tom som si zapla telefón, v ktorom ma čakali tri správy. Jedna od Skyler a dve od Kyla.

"Zlato, prepáč mi to, ale dnes sa prekvapenie nekoná. Niečo mi do toho vošlo, potom ti to vysvetlím. Ale prídem ťa vyzdvihnúť a pôjdeme na ten táborák:)"

"Dúfam, že sa nehneváš keď mi neodpisuješ."

"To je v poriadku, chápem, nehnevám sa :)" odoslala som mu a otvorila som správu od Skyler.

"Písal mi Jeff, o siedmej máme byť na pláži. Stíhate to?"

Správu som si prečítala a rovno som jej zavolala.

"Prišla ti správa?" hneď vyhŕkla.

"Uh, áno. V pohode to stíhame, pretože nikam s Kylom nejdeme. Vraj mu niečo do toho vošlo." zavrčala som a prekrútila som očami.

"To neznie nejako dobre. Povedal ti čo?"

"Nie. Vraj mi to vysvetlí."

"Prečo mám taký pocit, že ti klame? Ako, vieš no, Kyle nie je anjelik..."

"Nie, to by neurobil. Máš pravdu, ale neverím, že by išiel za inou babou." skočila som jej do reči.

"Dobre, kľudni sa, nič také som nepovedala. Iba hovorím, že tá celá sitúacia je naozaj divná. Prečo by to len tak zrušil?"

"Neviem." povzdychla som si. "Tak nech mi to vysvetlí a uvidíme. Každopádne, vidíme sa na táboráku. Pa." rozlúčila som sa a hovor som zrušila.

•••

"Mami, dnes nespím doma! Maj sa!" zakričala som na ňu a rýchlo som zabuchla dvere, nech nenamieta. Zbehla som ku autu kde sedel Kyle s Louisom a sadla som si.

"Dúfam, že stany máte. Odmietam spať na dekách ako minule." pery som zomkla do rovnej línie.

"Máme tri. Neboj sa." zasmial sa Louis a otočil sa späť dopredu. "Aj alkoholu máme dosť, ak by si sa chcela spýtať." uškrnul sa.

"Nie, to som sa nechcela spýtať, keďže ja alkohol na zábavu nepotrebujem." mykla som hlavou a zapozerala som sa von oknom.

Po našom krátkom rozhovore už neprehovoril nikto, a tak sme boli ticho celú cestu na pláž. Tam boli už všetci. Jeff sa o niečom rozprával s Harrym a Skyler nehybne sedela blízko oceánu a máčala si v ňom nohy.

"Ola ľudia!"

•••

"Už by sme mohli založiť oheň, nie? Slnko už zapadlo." hovorila som Jeffovi a prikývol. Z vačku vytiahol zapaľovač a priložil ho k ohnisku, ktoré začalo postupne horieť.

"Môžem s tebou hovoriť?" priklonil sa Kyle ku mne a prikývla som. Obaja sme sa postavili a prešli sme kúsok ďalej nech sme osamote.

"Povieš mi čo ti do toho vošlo konečne?" založila som si ruky na prsiach.

"V prvom rade toto." vytiahol z vačku väčšiu krabičku ktorú otvoril a vytiahol z nej zlatý Pandora náramok. Na ňom boli dva prívesky so začiatočnými písmenami naších mien a ďalší, na ktorom bolo červené srdiečko.

"Bože Kyle, to je krásne." vyhŕkla som a silno som ho objala.

"A ešte kvôli..." ani nedopovedal a chytil sa za hlavu.

"Kyle? Čo ti je?" vypískla som. Prúdko sa nadýchol a hneď na to sa zrútil na zem.

Hej hjärtan!❤️ (chcem sa učiť po švédsky, to si nevšímajte)
Tak, nová časť je tu😌 ďaľšia z tých nudných a samozrejme sa budem vyhovárať na to, že to je len začiatok😏😂
ták snáď sa vám časť aspoň trochu páčila😌
Zanechajte Votes a hlavne komentyyy❤️😉
Jag älskar dig❤️
Ñīkõłkå😂❤️