Wrong type //h.s. [SK] ✔️

13.

Bozk sa prehĺbil do vášne a dravosti. Jednu ruku som mu zaplietla do vlasov a druhú som mu omotala okolo krku, zatiaľ čo on svoju ruku omotal okolo môjho chrbtu a priatiahol si ma k sebe. Ale počkať, čo to sakra robím? Práve mi umrel priateľ a teraz sa bozkávam s jeho a zároveň aj mojim najlepším kamarátom? Sakra, to nie je správne.

"Nie Louis." odtiahla som sa od neho a pozrela sa dole do môjho lona. "Toto nie je správne." zašepkala som.

"Ja-ja, prepáč." zakoktal sa. "Neviem čo to do mňa vošlo." vydýchol a nervózne sa poškriabal na zátylku. Pohľadom behal hocikde inde, len nie na mňa. "Asi by som mal ísť." povedal a náhle sa postavil. Prikývla som, tiež som sa postavila a následovala som ho na chodbu, kde sme sa akurát ticho odzdravili a odišiel. Napokon som sa rozhodla, že si pôjdem ľahnúť a spať, pretože práve spánok je momentálne vec ktorú potrebujem najviac.

•••

Keďže som zaspala dosť neskoro, tak som samozrejme zaspala do školy. Ani som sa netrápila s tým aby som nejako vyzerala, však na čo. Absolútne som nemala ešte na také niečo čas, nie to už náladu. Vlastne som nemala náladu na nič a absolútne som nevládala. Dokonca som nevládala ani plakať, už som zrejme nemala ani čo plakať.

Hneď ako som vstúpila do svojej triedy, všetci tam ticho sedeli a smútili. Na Kylovej lavici bola jeho fotka, pri ktorej boli sviečky, čo mne znova nahnalo slzy do očí. Takže o mojej zásobe sĺz som sa zmýlila. Louis ako na zavolanie pribehol ku mne a silno ma objal.

"No tak, neplač už. Prosím." pošepkal mi do ucha a pritom ma hladkal po chrbte.

Naozaj mi teraz bolo jedno, že tu plačem pred celou triedou Louisovi do hrude, s ktorým som sa mimochodom včera bozkávala. Vlastne, ten bozk s ním nechcem ani riešiť. Proste, ja neviem čo to bolo a čo to malo znamenať. A ani to asi vedieť nechcem.

Napokon som sa trochu ukľudnila a išla som si sadnúť do lavice, hneď vedľa Skyler, ktorá prekvapivo bola v škole. Taktiež mala uplakané oči a vyzerala dosť unavene. Zrejme to je dôvod, prečo včera nebola v škole a ani sa neozývala. A Harry? Ten tu nie je. Znova. Veď včera bol v poriadku, teda aspoň tak vyzeral. Že by ho smrť Kyla vzala tak, že to nezvláda, ale tvári sa, že áno? Neviem no, nejako sa mi tomu nechce veriť. Ale úprimne? Bojím sa o neho. Ak je to tak ako si myslím, že je naozaj z toho totálne zlomený, môže spraviť čokoľvek.

"Hneď som tu." oznámila som im a išla som rýchlo ma záchody, kde som sa zavrela do jednej kabínky a ihneď vytočila číslo Harryho.

"Shayla?" ozval sa prekvapene. V telefóne som mohla počuť kopu iných hlasov, čo naznačovalo, že nie je doma.

"Harry? Prečo zase nie si v škole?" vydýchla som a oprela som sa o studenú stenu.

"Nestaraj sa." odsekol. "Proste nie som v škole, a čo? Načo by som tam vlastne bol?" uchechtol sa. Z jeho hlasu som mohla počuť, že nie je práve najtriezvejší, čo ma celkom dosť vytočilo, no zároveň dosť mrzelo.

"Pýtala som sa kde si. Tak mi láskavo odpovedaj." zavrčala som, načo sa on iba zasmial. V pozadí som mohla počuť jeden známy hlas a tak som tušila, kde práve môže byť. "Idem pre teba aby si vedel." zrušila som hovor ešte skôr, kým by niečo namietal.

Rýchlo som nabehla do triedy a poprosila som Jeffa, či by ma nemohol zviesť do Sunsetu. Áno, ja viem, že sme v škole, lenže žiadny profesor v triede nie je, tak si to pravdepodobne ani nikto nevšimne.

"Tak, vysvetlíš mi, prečo ideme teraz do Sunsetu, keď máme byť v škole?" nadvihol Jeff obočie a vyštartoval.

"Pretože tam sedí zliatý Harry. Preto." odsekla som. "Pochopím ho niekedy? Správa sa ako totálny čurák." pretočila som očami.

"Hej, hej. Ukľudni sa dobre? Čo ťa to tak štve?" zasmial sa a na sekundu pozrel na mňa.

"Jejda, ja neviem." povzdychla som si. "Ale, nie je divné, že začal Harry zrazu piť? Doteraz mu boli dobré iba cigarety."

"Chceš počuť, čo si myslím ja?" prikývla som. "Drtí ho smrť Kyla a nevie sa s tým zrovnať, že to tak je. Ale nechce to dávať najavo, veď vieme, aký je Harry." pretočil očami a uchechtol sa. Ale hovoril pravdu a je to tak. Harry nevie vyjadriť svoje pocity, nedá sa vždy odhadnúť akú má náladu. A keď mu niečo je, dokonalo to skrýva. Ak už niečo povie, pomôcť si nenechá. Čo mi pripomína, že keď budem chcieť aby išiel zo Sunsetu domov, tak to bude dosť ťažké.

"Fajn, hneď som tu. Ak do piatich minút neprídem, dojdeš za mnou a pomôžeš mi ho odtiaľ odvliecť." povedala som Jeffovi, vystúpila som z auta a zavrela som dvere. Hneď ako som vstúpila dnu som mohla vidieť Harryho ako leží na bare a v ruke zviera pohár whiskey.

"Oh, Shayla. Dobre, že si tu. Myslím, že by si ho mala odtiaľto nejako odvliecť." hovoril Gaz, časník celkom dosť naštvane. Zrejme ho Harry dosť vytočil, čo by som sa ani nečudovala.

"Pokúsim sa." prekrútila som očami a prešla som k Harrymu. "Vstávaj z toho baru, ideme domov." dala som si ruky v bok a našpúlila som ústa.

"To hovoríš mne?" pozrel sa pomaly na mňa, pričom sa uchechtol a nadvihol obočie. "Mne nebudeš kurva hovoriť čo mám robiť."

"Ale ty nechápeš, že ja chcem pre teba dobre?" vyštekla som po ňom.

"Ako môžeš vidieť, je to zbytočné chcieť pre mňa také niečo." zabručal a ľahol si späť na bar.

"No tak Harry, prečo nemôžeš so mnou ísť normálne domov panebože?" sadla som si na stoličku a založila som si ruky na prsiach.

"Vieš prečo? Lebo mi momentálne lezeš na nervy. A ešte niečo. Vadí mi tvoja prítomnosť." cmukol a otočil sa na druhú stranu.

"Vieš, chcela som ti iba pomôcť." v rýchlosti som sa postavila zo stoličky a bola som pripravená na odchod.

"Nechcem od teba žiadnú pomoc, pretože ťa kurva neznášam."

Hey.
Nová časť je tu. Čo hovoríte na Harolda? Pretože sa naozaj správa ako kokot, lol. Teda lol, ja ho robím kokotom 😄
Okejjj, snáď sa vám časť páčila.
Votes & Comments😏
Nika.