Wrong type //h.s. [SK] ✔️

41.

"Kámo, robíš srandu?" Jeff vyhŕkol. "Kyle je mŕtvy. Už sú to dva mesiace, pochop to. A ty si kurva konečne zamilovaný. Ako, čo riešiš?" vravel podrážene.

"Tak ja neviem kurva. Neviem, proste mi to príde voči nemu nefér, aj keď je mŕtvy." poškrábal som sa nervózne na zátylku.

"Styles, počúvaš sa?" neveriacky si povzdychol a prekrútil očami. "Takto, miluješ ju?" oprel sa o ruku.

"Tak, neviem. Zrejme áno." zahováral som. "Kurva, áno. Milujem ju." vydýchol som.

"Tak neber ohľad na Kyla. A hlavne, nenechaj ju viac trpieť. Shayla je úžasná a nezaslúži si to. Sám to vieš." prikývol som. "A povezme si na rovinu. Vieme aký Kyle bol. Keby si bol na jeho mieste, mal by ťa u prdele či si mal nejakú babu, išiel by po nej. To vieš tiež." zamračil sa. Ale má pravdu. Bohužial, je to tak, tak prečo by som nemohol mať aj ja u prdele?

"Máš pravdu." pokrútil som hlavou.

"Jasné, že mám." zasmial sa.

"Čo máš?" z dverí sa vynorila Shayla, ktorá na nás prekvapene pozerala. Akonáhle som ju uvidel, uvedomil som si, že naozaj mi za to všetko stojí a jednoznačne chcem, aby sme boli spolu.

"To nič, chlapské veci." zasmial sa Jeff. "Tak, nechám vás tu, ja idem ešte spať." žmurkol na mňa a odišiel. Shayla si stále stála pri dverách, tak som jej rukami naznačil nech ide ku mne. Chytil som ju za ruku a potiahol ju k sebe aby si mi sadla na kolená.

"Dobré ráno zlato." usmial som sa a pobozkal som ju. Ruky som uvinul okolo jej pásu a venoval som jej malý rýchly bozk na krk.

Shayla's POV

Woah, bola som totálne šťastím bez seba. Ten moment, keď môžem sedieť na Harrym, pričom viem, že sme naozaj spolu je úžasný. Stále tomu nemôžem uveriť, že náš vzťah nie je len ten kamarátsky. Naozaj sme pár sakra!

"Je toto všetko skutočné?" zachichotala som sa.

"Čo tým myslíš?" Harry sa zasmial a stisk spevnil.

"To všetko, čo sa v noci stalo a práve sa deje. Nesnívam, však?" otočila som sa k nemu. Krútil hlavou a začal sa smiať.

"Shayla, neboj. Naozaj je toto všetko skutočné. To je až také neuveriteľné, že my dvaja sme naozaj spolu?" prikývla som.

"Proste vieš, nemyslela som si, že my dvaja budeme niekedy spolu. Popravde som ani netušila, že sa do teba zamilujem." nervózne som si skusla dolnú peru. "Ale vieš čo? Neľutujem to." usmiala som sa a silno som ho objala.

"Nápodobne zlato." široko sa usmial. "To vieš, možno to je osud." mykol ramenami a obaja sme sa zasmiali.

"Možno áno." prikývol. "Osud, ktorý nám bol doprianý." pousmiala som sa.

•••

"Uh, čo budeme dnes robiť?" pretočila som očami a sadla som si do tureckého sedu. "Mohli sme ísť k tomu jazeru sa prejsť. Ale keď prší, tak ťažko asi." zavrčala som nepríjemne. Naozaj by som sa išla prejsť. Keby aspoň poprchalo, to by mi nejako neprekážalo. Lenže leje jak keby mala byť ďaľšia svetová záplava.

"Kľud zlato." Harry sa zasmial a šťuchol do mňa. "Úsmev ti svedčí viac ako mračenie."

"Nešťuchaj do mňa." pozrela som na neho vražedným pohľadom a založila som si ruky na prsiach. "Kde vlastne sú ostatný?" nadvihla som jedno obočie.