Wrong type //h.s. [SK] ✔️

24.

Harry's POV

"No tak šššš, čo sa stalo?" obímal som Shaylu a hladkal ju po chrbte snažiac sa ju aspoň trochu upokojiť.

"Kyle." vzlykla mi do ramena. Odtiahla sa a prstom ukázala na stôl, kde ležal nejaký zdrap papiera.

"Čo to je?" nadvihol som obočie a prešiel som ku stolu. Keď som sa na list pozrel, mohol som vedieť, že ho napísal Kyle. Zvedavo som očami rýchlo prebehol koniec listu a jediné čo môžem spraviť je akurát súhlasiť. "Vieš o tom, že Kyle má pravdu, však?" vážne som na ňu pozrel.

"Viem. Ale ja nedokážem na neho len tak zabudnúť. Práveže mám iba výčitky voči nemu. Ten bozk s Louisom a potom s tebou, to bola chyba. Nemalo sa to stať." krútila hlavou. "Najprv mi to bolo tak nejako jedno. Ale momentálne ma to zožiera. Hrozne moc." tvár si schovala do dlaní. "Naozaj sa chovám ako štetka?" pozrela na mňa s výrazom plným bolesti a smútku.

"Si normálna?" prekrútil som očami. "Chováš sa normálne, iba si z toho všetkého zmätená. A ten náš bozk, to nič nebolo. Proste sme boli opitý a stalo sa no." mykol som ramenami.

"Kvôli tomu je Skyler na mňa naštvaná." vzlykla. "Veď si to mohol vidieť."

"Tak vieš čo? Teraz ju zavolám a porozprávaš sa s ňou." navrhol som. Shayla pokrútila hlavou na znak nesúhlasu.

"Nie. Teraz si chcem ísť ľahnúť a zrejme sa vyspať." povzdychla si a smrkla. "Ostaneš tu, či pôjdeš?" opýtala sa ma a pokúsila sa o niečo ako úsmev, ktorý som jej samozrejme nezožral.

"Ja pôjdem. Ty sa hlavne poriadne vyspi a ukľudni sa. Zajtra bude ťažký deň." letmo som ju objal a odišiel som.

A práve teraz od Shayly to mám namierené za Skyler s ktorou sa chcem porozprávať o tom čo sa včera na tej párty stalo. Ako som mohol počuť, Shayla ľutuje, že sa bozkávali so mnou aj s Louisom a tak sa pohádala so Skyler. Teda hlavne kvôli mne, pretože som zistil, že Skyler sa do mňa zamilovala. Fuck no.

Keďže Skyler býva na druhej strane štvrti a moje auto je momentálne v servise, musel som si zavolať taxík ako totálny čurák, pretože neznášam chodiť týmito žltými chujovinami. Aj by som išiel pešo, ale stále prší a je búrka.

Taxikárovi som zaplatil, vystúpil som a čo najrýchlejšie som prešiel ku dverám. Stlačil som zvonček a Skyler takmer okamžite otvorila dvere. Na tvári jej panoval prekvapený výraz keď uvidela, že som to ja.

"Harry? Čo tu robíš?" nadvihla obočie, no dnu ma zatiaľ nepustila.

"Prišiel som sa porozprávať. Hlavne o včerajšku." odkašlal som si a ruky si vložil do vačkov.

"Uhm, fajn teda." dvere otvorila dokorán a pustila ma. Rýchlo som sa vyzul, bundu som zavesil a ticho som následoval Skyler do jej izby.

"Tak, spusti. O čom sa chceš presne rozprávať?" sadla si na posteľ a založila si ruky na prsiach.

"Viem, že toto je 'práca' Shayli, ale stalo sa niečo a tak momentálne nemôže a nemá na to. Chcel som k tomu bozku..."

"To je v pohode." skočila mi do reči. "Tak ste sa pobozkali, a čo?" odfrkla si.

"A čo? Včera si takú reakciu nemala." prekrútil som očami.

"Včera som bola doslova ožratá, vy dvaja tiež. Viem čo som ti povedala a aj napriek tomu, nebudem ti klamať, že to nie je pravda pretože áno je, tak mi to nevadí, nemá prečo. My dvaja spolu nič nemáme ani nebudeme mať, a ak ti mám úprimne povedať, ani by som to nechcela." vydýchla a tak dokončila svoj preslov.

"Naozaj si v pohode?" prikývla.

"Na Shaylu sa nehnevám, naozaj nie. Len ma to vtedy vytočila, tak som proste zle zareagovala a tak to aj dopadlo." smutne si povzdychla. "Čo je s ňou vlastne?" ustarostene sa na mňa pozrela.

"Neviem presne. Iba som prišiel za ňou do kuchyne a stála pri linke s rukou na hrudi a plakala. Na stole ležal list pre ňu od Kyla a ostalo jej hrozne zle, tak sa išla vyspať." povzdychol som si. "Tak fajn, ja pôjdem teda. Zajtra sa vidíme." mávol som rukou a odišiel som.

Shayla's POV

Kto by povedal, že budem tak dlho spať. Išla som spať včera asi o tretej a teraz je päť ráno, bohužial pondelok. Deň, na ktorý som nikdy nepomyslela, že by sa stal takto skoro. Kylov pohreb.

Nechápem ako som stále mohla klamať samú seba o tom, že som v pohode. Naozaj ako? Prázdnejšie som sa zrejme necítila takto nikdy. Teda nie zrejme, ale určite. Proste som momentálne v tom stave kedy neplačem a nič necítim. Ani bolesť. Naozaj skvelé, priam úžasné.

Jediné pozitívum tohto dňa je, že nie je škola a zajtra celý posledný ročník máme riaditeľské voľno. Woohey.

Myslím, že to boli ešte dve hodiny čo som sa prevalovala v posteli a snažila si aspoň oddýchnuť. Neúspešne. Nakoniec som sa rozhodla, že si dám horúci kúpel, tak som vyliezla z postele a vošla som do kúpeľne kde som sa zamkla a vyzliekla sa. Vaňa sa medzitým začala plniť a ja som vstúpila do nej. Telom mi prešli zimomriavky a následná úľava. Konečne.

•••

"Tak ako pre každého z Vás čo tu sedíte, Kyle znamenal pre mňa mnoho. Bol mi najlepším kamarátom, oporou a samozrejme tým najlepším priateľom akého som si mohla priať. Každý z nás tu vie, že Kyle bol tak trochu rebel, ale však čo? Riadil sa mottom 'Život je iba jeden a je na tebe ako si ho prežiješ'. V jeho prípade to bolo užívanie si v plnom prúde." jemne som sa pousmiala. "Ale mal srdce. Srdce zo zlata a každému vedel vytvoriť úsmev na tvári. Nenechal Vás plakať a nedovolil Vám mať zlú náladu. Povedzme si na rovinu, kto by ju aj pri ňom mal? Jeho prítomnosť vyžarovala iba dobrú a pozitívnu energiu. Samozrejme, správa o jeho zdravotnom stave nás všetkých šokovala, okrem mňa, pretože som to ako jediná nevedela. Ale to je už jedno, on to tak chcel a ja mu to nemôžem zazlievať. Keď umrel, v mojom, a určite nie len v mojom srdci nastala práznota a bolesť. Bola to hrozná správa, pretože Kyle mal toho ešte veľa pred sebou a my s ním." odmlčala som sa. "Všetkým nám jeho zlaté srdce bude chýbať. Ale nie len to. Budú nám chýbať jeho rebelstvá, jeho večne nepodarené vtipy, jeho večne dobrá nálada a úsmev. Bude nám všetkým chýbať on. Všetci ale predsa vieme, že Kyle nezomrel úplne, pretože v našich srdciach bude navždy a nikdy odtiaľ nezmizne. Milujeme ťa Kyle a odpočívaj v pokoji." usmiala som sa so slzami v očiach a vrátila som sa späť na svoje miesto hneď vedľa Jeffa a Skyler.

Ďalej som nevnímala čo sa deje a pravdupovediac, nevládala som. Iba som bezmocne sedela a opierala som si hlavu o Jeffa. Náhle mi prišlo nevoľno a potrebovala som čerstvý vzduch. Ticho som sa ospravedlnila a vyšla som von z kostola.

Vonku bolo celkom chladno a bolo zamračené. Aspoň už nepršalo. V kľude som sa nadýchla čerstvého vzduchu a pomaly vydýchla. Ale ako naschvál, konečne keď som ako tak kľudná, musí to niekto pokaziť.

"Oh Shayla. Nemáš byť vo vnútri a ľúčiť sa naposledy so svojím priateľom?"

Hah, helouuuu
Nová časť je tu☺️ dokonca znova dlhšia, lol👏🏻 tlieskam si. Ale tým lepšie ore Vás, však?😄 Aj tak je hrozná, takže to je jedno no😂😂
Tak snáď sa aspoň Vám trochu páčila keď už mne nie😏
Votes&Comments💕
Nikoletka💕
Btw. časť som chcela dakomu venovať, ale nejako som zabudla komu a tak ju venujem Vám všetkým😏❤️