Wrong type //h.s. [SK] ✔️

47.

Čo to má kurva znamenať? Absolútne tomu čurákovi nerozumiem a netuším, čo má tá správa znamenať. Tak trochu mám tušienie, že sa ma pokúša akurát tak vytočiť, popritom sa nič nedeje a Shaylu v spodnom prádle nevidel. Veď ten kokot ju nemal kedy vidieť v spodnom prádle. Ona by ho k sebe nepustila. Jedine, že by ju sledoval a mohol ju vidieť v okne. Ale zas, Shayla nie je taká hlúpa, aby sa prezliekala pri odostretom okne.

Pri telefonáte so Shaylou mi len potvrdila len to, čo som si myslel. Takže Noah, si kokot, ale toto ti nevyšlo. Ale úprimne, stále ma to štvalo. Vlastne ma štve to, že Noah sa nám stále jebe do života. Popritom to spôsobil ten človek, ktorý tu už nie je, tak za to pyká Shayla, a ja taktiež. Len keby som vedel, čo presne od nej chce. To, že to neviem a nejako tuším, že sa to len tak nedozviem ma doslova užiera.

Shayla's POV

Keď som sa vrátila domov, mama si ma ihneď vtiahla do náruče a pevne ma objala. Popravde, za to, že sem pustila otca, som nemala moc na ňu náladu. Jednoducho ma to naštvalo, že tu bol, taktiež aj to, že sa ho zastávala. Veľmi dobre vie, že s otcom mám hrozný vzťah, a tak sa mi mama kvôli tomuto tak trochu dosť sprotivila a verím tomu, že náš vzťah nebude taký, aký bol kedysi. A to iba za to, že tu bol otec. Hlúpe, ale keď po niekoľkých rokoch uvidíte človeka, ktorý Vám vykričal to, že lepšie by bolo keby som nežila, ešte k tomu sa ho mama zastala, tak to vie pekne zabolieť.

Jej objatie som teda ignorovala a okamžite som sa vytratila do mojej izby, kde som si ľahla. S priezlekaním som sa absolútne nekašlala, proste som bola pripravená ísť hneď spať. Lenže to by mi muselo ísť zaspať a k tomu ma vyrušil Harry. Tak trochu dosť ma znepokojilo to, čo mi povedal o Noahovi a čo mu písal. Nemal ma preboha kedy vidieť. Ten chlapec má jasný cieľ, bohužial, ja ho neviem. Viem iba to, že chce naštvať Harryho, keď mu posiela takéto správy. Čurák jeden.

S týmito myšlienkami som musela zaspávať, pretože mi stále vŕtalo v hlave, čo odo mňa, poprípadne od nás konkrétne chce. Naozaj sa s ním Kyle aj Harry museli zapliesť? Hlavne Kyle.

•••

"Čo odomňa chceš Noah?! Čo tak mi to kurva vysvetliť už?!" vyštekla som po Noahovi.

"Tebe to stále nedopína? Zlato?" slizko sa usmial a oblízol si spodnú peru. Pomalými krokmi prešiel ku mne, kde sa ma snažil chytiť a pritiahnúť si ma k sebe. Nepodarilo sa mu. Svoje ruky som vytrhla z tých jeho a otočila som sa so založenými rukami na prsiach. "Ale no, nehraj sa na neprístupnú." cmukol mi blízko ucha. "Dám ti pokoj, chcem iba jednu vec."

"Akú?" odsekla som nepríjemne.

"Chcem z teba vyšukať dušu." odpovedal mi. Moje oči sa okamžite rozšírili od strachu a srdce mi vynechalo pár úderov. "Poddaj sa mi. Nič viac, no nič menej." vravel ďalej.

"To nedovolím. Harry tiež nie." zamračila som sa.

"Myslíš? Keby to nedovolil, tak ako ty hovoríš, myslím, že by tu bol a bránil ťa. Ty si to nemyslíš?"

"Nemá ako, keď je preč." odsekla som.

"Omyl." hrdelne sa zasmial. "Tak trochu sa mi plietol do cesty, to som predsa nemohol len tak nechať. Nie je tam, kde si myslíš. Ale ja veľmi dobre viem, kde tvoj miláčik je." smial sa ďalej. "Povedzme tomu, že je na mieste, kde by si to zrejme nečakala. Pravdepodobne si po tom čo zažil nebude ani nič pamätať."

Tieto slová čo mu vychádzali z úst boli ako dýky, ktoré sa mi postupne zarývali do srdca. Tak moc to všetko bolelo, no vedela som, že to nemôžem dať najavo. Tak by som prezradila svoju slabosť a to práve nemôžem, Noah by to ľahko využil. Ale kto vie, možno ma iba klame, aby som sa cítila tak, ako sa momentálne cítim.

"Klameš." uchechtla som sa.

"Ako myslíš." vydýchol. "Možno toto ťa presvedčí." vytiahol telefón z vačku. Niečo tam ťukal, až následne mi ukázal jednu fotku. Bol to Harry, ako leží na nemocničnom lôžku. Celú tvár mal doudieranú, v podstate vyzeral ako boxovací mech. "Máš jediné šťastie, že tie zlomené rebrá mu neprepichli pľúca a srdce." uškrnul sa. "Takže, máš na výber. Buď pôjdeš do toho dobrovoľne, bez ujmy na zdraví, alebo to pôjde po tom horšiom a ver mi, to nechceš. Možno dopadneš horšie ako tuto Harold..."

Kurva. Zlý sen. Ale bol to iba sen, no totálne ma vykoľajil. Priam to bolo nechutné a chcelo sa mi z toho revať ako malému decku. To spôsobilo to, že som na Noaha myslela pred spaním, čo som zrejme nemala. Ugh, už nikdy viac. Najradšej by som ho vymazala zo života, ale to len tak nepôjde.

Ale čo ak chce odomňa presne to isté, čo bolo v tom sne? Nie, to nemôže byť pravda. Proste nie, to by som nedovolila.

"Zlato, on sa ťa pýtať nebude." ozvalo sa moje podvedomie. Fuck, to je pravda.

Po tom sne sa naozaj necítim dobre a hlavne sa necítim bezpečne. Možno som moc paranoidná, ale no a? Nikdy neviem, kedy ma môže Noah sledovať, poprípadne nečakane prepadnúť. Človek, ktorý je zrejme stále zapletený v drogách je schopný všetkého.

Bože, veď ja normálne bláznim! Ten človek sa mi dostal už nejako aj do podvedomia, kde ma bude stále prenásledovať. Doriti.

Keďže bolo osem hodín, určite pre mňa nebolo možné, aby som ešte zaspala. Vstala som z postele, odostrela som a poriadne som sa ponaťahovala. Asi pár sekúnd na to mi prišla správa.

"Dobré ráno, princezná."

Uh, dobre? Ako prvý mi napadol, že to bol Harry, no to zrejme ťažko. Namiesto neznámeho čísla by sa mi ukázalo Harryho meno. Taktiež, nevolá ma princezná a nemá šancu vedieť, kedy vstanem, pokiaľ nie som na telefóne.

Takže ako druhý ma napadol Noah. Vlastne mám dosť silné tušenie, že to je on, pretože vie kde bývam a taktiež by si vedel ľahko zohnať moje číslo. Ako inak od Skyler.

Porozhliadla som sa von oknom, či tam niekto nie je, no nič. Ulica bola totálne prázdna, bez živej duše. Na to mi hneď došla ďaľšia správa.

"Neuvidíš ma pusa. Každopádne, len tak informačne, Harrymu by som nič nevravel na tvojom mieste. Škaredo na to doplatíte. Obaja."

Fajn. Môj strach nahradil obrovský hnev. Neviem čo to do mňa vošlo, no okamžite som ako blesk vyšla naštvane z domu priamo k ceste a všade som sa rozhliadala. Nikde nikto. Doriti, kde sa ten čurák schováva?!

Zvuk jemného vánku a štebot vtákov doplnilo tlieskanie rúk priamo za mnou. Pomaly som sa otočila k dotyčnému. Vedela som, že to je on. Dokonca myslím, že mi pohľad na neho skrútil žalúdok a mám pocit, že budem vracať.

"Aké nadšenie ma vidieť, čo?" našpúlil pery a oprel sa o lampu.

"Ugh, mýliš si nadšenie so znechutením." široko a ironicky som sa usmiala. To, že som sa začala báť som absolútne nedávala najavo, pretože ten idiot by to ľahko využil. "Čo tu chceš?" odvrkla som skôr, než by niečo na to povedal.

"Predsa som prišiel za tebou, pusa." uškrnul sa a priblížil sa viac ku mne.

Hohohooo!
Nová časť je tu. Pravdupovediac, som s ňou dosť spokojná, no verím zas tomu, že keď neskôr uvidím počet votov a komentov, moje ego poriadne klesne (ako pri každej časti, čudujem sa, že ešte nejaké to ego mi ostalo).
Fajn, aby sa nepovedalo, dosť môjho sťažovania. Tak čo hovoríte na Noaha? Popravde, chcela som s ním v tejto časti niečo spraviť (možno ho konečne odjebať, žeby?), ale trošku vás ponaťahujem☺️
Snáď sa vám časť aspoň trošičku👌🏻 páčila😏
Votes&Comments☝🏻️
Nikoleta.