Wrong type //h.s. [SK] ✔️

4.

"Nie slečna, nemôžete ísť s nami. Samozrejme, môžete prísť. Nemocnica St. Lauren." povedal mi lekárnik a zabuchol dvere priamo pred mojou tvárou.

Hneď mi hlavou prebleskla myšlienka, že sa musím čo najrýchlejšie dostať nemocnice a zistiť, čo je s Kylom a prečo odpadol. Lenže, ako sa tam dostanem? Ja vodičák nemám, Jeff, Louis a Skyler pili. A Harry? Huh, nemám tušenia, či bude ochotný ma za ním vlastne vziať. Každopádne, za spýtanie nedám nič.

"Harry?" prišla som opatrne ku nemu. "Prosím, mohol by si ma vziať za Kylom?" vzlykla som a prosebne som sa na neho pozrela.

Jeho výraz nebol chvalabohu naštvaný, ani sa nemračil, tak ako to má on vo zvyku. Bez slova jednoducho prikývol a rukou naznačil, nech idem k autu. Neviem prečo, možno je to tým stresom, som ostala stáť na mieste.

"Dáme Vám vedieť." povedal Harry chalanom a Skyler. Všetci traja prikývli a sadli si späť k ohnisku. "No ideš?" otočil sa ku mne a prikývla som. Mlčky som ho následovala až k autu. Auto odomkol, ja som prešla na stranu spolujazdca a sadla som si. Naštartoval a rýchlo sme upalovali k nemocnici, nech sme tam čo najrýchlejšie.

Cesta prebiehala v totálnom napätí a tichu. Nemám rada, keď som s Harrym sama a hlavne nie v takomto trápnom tichu. Ale momentálne mi to je jedno. Moje myšlienky stále blúdia ku Kylovi, či je v poriadku a prečo vlastne odpadol. Však celý čas čo sme boli spolu bol v poriadku, tak čo sa potom stalo? Dúfam, že to neznamená nič zlé.

Auto konečne zastavilo. Prudko a rýchlo som vystúpila a rýchlym krokom som smerovala dnu na recepciu. Hneď ako som vstúpila sa mi urobilo fakt zle. Neznášam nemocnice a bojím sa tu byť. Keď vidím, koľko je tu chorých ľudí, tak mi naozaj nie je všetko jedno. Ale je tu Kyle a súrne potrebujem vedieť, kde je a čo sa stalo.

Sestrička na recepcii nám vravela, že je na izbe stojedna na treťom poschodí. Keď sme vyšli na tretie poschodie, ihneď som zbadala Kylového otca ktorý sedí na stoličke so zaborenou tvárou v dlaniach. Prečo mám taký pocit, že toto nebude dobré?

"Pán Dixon?" prešla som k nemu. Dvihol zrak na mňa, postavil sa a letmo ma objal. "Čo je s Kylom? Prečo odpadol?" chrlila som otázky.

"Bol dehydrovaný. Až tak, že upadol do bezvedomia. Chvalabohu, podarilo sa ho prebrať a teraz spí. Potrebuje pokoj, a tak pár dní si pobudne v nemocnici. Teraz len čakám na výsledky." jemne sa usmial a sadol si späť na stoličku.

"Myslíte, že ho môžeme ísť pozrieť?" Harry prehovoril z dlhého mlčania, ktoré viedol. Kylov otec jemne pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.

"Dnes to nepôjde. Ale príďte zajtra, to bude aj hore určite. Teraz sa môžete v kľude vrátiť, ak by som sa niečo dozvedel, zavolám Vám." odmlčal sa. "Shayla, oddýchni si hlavne. Vyzeráš vyčerpane." venoval mi jemný úsmev. "V kľude môžete ísť."

"Dobre. Ďakujeme. Poď Shayla." Harry ma chytil za ruku a ťahal ma smerom k východu. A spravil dobre. Vedel, že by som začala vyvádzať len preto, aby som mohla ísť aspoň na chvíľu za Kylom. Ale aspoň viem, že je v poriadku. "Chceš sa vrátiť, alebo ťa odveziem domov?"

"Chcem ísť späť." mykla som ramenami. Hlavu som si oprela o okno auta, zapozerala som sa von z okna a sledovala som, ako sa mi nemocnica stráca z dohľadu.

•••

"Kyle je v pohode. Zajtra smieme za ním ísť." prehovoril Harry a sadol si na deku. "Bol dehydrovaný, a tak si ho tam nechali. Viac nevieme, tak zajtra sa to zrejme dozvieme." mávol rukou. Rukou vošiel do vrecka odkiaľ si vytiahol cigarety a jednu si zapálil.

Ja som momentálne nemala náladu na to tu len tak sedieť, a tak som sa rozhodla, že sa pôjdem prejsť, niekam ďalej odtiaľto. Aspoň na chvíľu, nech si všetko v mojej hlave urovnám.

Išla som tam, kde ma nohy viedli a skončila som na mieste, kde som bola včera večer. Sadla som si do vlhkého piesku kúsok od oceánu. To ticho, ktoré tu panovalo bolo úžasné. Počuť bolo iba jemné vlny, ktoré narážali do kameňov. Celé to tu pôsobí kľudne a úžasne zároveň. Vlastne sa Harrymu ani nečudujem, že sem chodieva. Panuje tu kľud. Ale, nič nie je len tak. Možno ho niečo trápi a tak sem chodieva, aby sa uvoľnil. Ale, čo by trápilo jeho?

A vlastne, prečo som s myšlienkami zase pri Harrym? Neviem, možno to je zvedavosť ohľadom jeho povahy a chovania.

"Ach, kašlať na neho." povedala som sama pre seba, mávla som rukou a zavrela som oči, aby som si mohla užiť to ticho a samotu.

•••

"Mali by sme ju už zobudiť, keď chceme ísť za Kylom." započula som hlas, ktorý patril Louisovi. Celá som sa natiahla a sadla som si. Porozhliadala som sa okolo seba, kde som videla iba steny stanu.

Vyšla som von, kde ma hneď oslepilo žiarivé slnko, ktoré sa odrážalo od hladiny oceánu priamo mne do tváre. Skvelé prebudenie a hneď na to oslepnutie.

"Teba by človek najradšej zabil, vieš to?" prišiel ku mne Jeff a mračil sa na mňa. Nechápavo som na neho pozerala a rozmýšala, o čom hovorí.

"Povieš mi dôvod?" nadvihla som obočie a založila som si ruky na prsiach. Takto som si zaslúžila presne istý výraz ako má Jeff od všetkých.

"Vieš, kde by si sa zobudila, keby nie tu?"

"Uh, neviem?" pozerala som na neho ako na idiota.

"Niekde v riti pol kilometra odtiaľto. Keby sme si nevšimli, čo áno, že si zmizla, tak by si sa ráno zobudila možno niekde v strede oceánu, keďže ráno je príliv." mračil sa naďalej.

Uh, už viem. Zrejme som zaspala na tom úseku, kde je tá stará ľoď, alebo čo to je. Ale, akoto, že som sa potom zobudila tu?

"A ako som sa dostala sem?" nadvihla som jedno obočie a ruky som dala v bok.

"Spýtaj sa tuto pána." otočil sa a rukou ukázal na Harryho.

Hey!
Nová časť je tu😌 Z časti mám tak trochu dobrý pocit, tak dúfam, že sa Vám bude páčiť😊❤️
Votes & Comments ❤️
with love, Nika😌❤️