Wrong type //h.s. [SK] ✔️

10.

Je pol šiestej ráno a som pripravený na to, aby som mohol ísť chystať do školy. Vstal som z postele a namieril som si to priamo do kúpeľne za účelom si dať rannú sprchu. Avšak, to by ma nesmel prerušiť zvoniaci telefón. Obrazovka ukazovala meno Kylového otca, čo nenaznačovalo nič dobré.

"Pán Dixon?" ozval som sa čo najviac odhodlane. Môj dych bol pri tom hlboký a prerívaný. Srdce mi bilo rýchlo a tak silno, že mám pocit akoby mi malo vyskočiť z hrude.

"Doriti Harry..." zaklial a mohol som počuť jeho slabé vzlyky. "Hovorí sa mi to naozaj veľmi ťažko ale... Kyle tu už nie je. Pred pol hodinou mu zlyhalo srdce a pľúca." hovoril pomedzi vzlyky. "A ešte niečo. Nemáš zabudnúť na to, čo ti hovoril." dopovedal a hovoril zrušil.

"Kurva." vydýchol som a moje oči sa zaliali slzami.

Nemohol som tomu uveriť. Je naozaj preč a už ho nikdy neuvidím. Neuvidím to, ako robí hlúposti, ktoré neskôr uľutuje. Neuvidím jeho trapné olizovanie a obímanie sa so Shaylou. Ale aj cez to všetko mi to bude chýbať.

Mobil som zvieral silno v rukách, až som nakoniec treskol o stolík. Sadol som si na svoju posteľ a hlavu som ponoril do dlaní. Momentálne je mi jedno, že revem jak malé decko a rozmýšlam nad tým všetkým ako sprostá pubertiačka, ale je mi to jedno. Je mi jedno všetko. A teraz už totálne.

"Kurva, toto sa nemôže diať." zaklial som s naštvanosťou v hlase a postavil som sa z postele.

To nemohol ešte chvíľu vydržať? Vlastne, prečo mal práve on tú zákernú chorobu menom rakovina? Radšej som ju mohol mať ja. Možno by mi predsa len bolo potom lepšie. Možno by som bol s Beccou. Lenže to všetko je hlúposť. Sám nad sebou som sa musel uchechnúť, pretože rozmýšlam ako uplný idiot.

Čo ak sa scvoknem?

Kto vie, pri Becce to tak bolo. Ona umrela a ja som bol hneď ako vymenený. Lenže teraz to bude horšie, pretože smrť Kyla mi pripomína aj Beccu. A taktiež to, že som stratil v živote dve dôležité osoby. Tým pádom neviem, ako to všetko teraz bude. Možno budem ešte horší v správaní ako doteraz. Možno sa nebudem baviť s nikým. Možno sa s nikým ani nebudem rozprávať.

Ale predsa, to je debilina. Nemôžem také niečo dovoliť. Už som to raz spravil a ako som dopadol? Ugh, hrozne. Vlastne sa čudujem, že sa Jeff, Louis, Skyler a hlavne Shayla som mnou bavia. A Kyle? Ani nehovorím. Na základnej sme bývali rivali, neznášali sme sa. A nakoniec sme si boli ako bratia.

A teraz, moje myšlienky zablúdili k Shayle. Tak trochu sa obávam, ako bude na to reagovať. Vlastne, je mi jej ľúto. A dosť. Čo sa týka nášho vzťahu, nie je to medzi nami rúžové. Hádame sa stále, som na ňu odporný, ale poznáme sa skoro od malička a je jasné, že je hlúposť, aby som je nenávidel, aj keď si to určite myslí. A tak trochu myslím, že sa náš vzťah zlepší, pretože, predsa len budem vedieť, ako sa cíti, keďže som zažil to isté. Som odhodlaný prekonať moju povahu, všetko voči nej a pomôcť jej.

Shayla's POV

"Čaute chalani." pozdravila som Jeffa a Louisa. Sadla som si do lavice za nimi a vyložila som si knihy na biológiu. "Skyler a Harry sú kde?" začudovala som sa a obaja iba pokrútili hlavou. Chcela som sa ich spýtať, čo sa deje, lenže vyrušilo ma zvonenie a následné vojdenie profesora do triedy. Sakra.

Asi v strede hodiny, keď profesor niečo písal na tabuľu, som rýchlo a hlavne nenápadne vytiahla telefónu z vačku a napísala Skyler SMS kde je, keď nie je v škole. Kontrovala som každú minútu či mi odpísala, ale to sa nestalo.

"Slečna Rheed, čo tak mi odovzdať telefón a venovať sa učivu?" pozrel na mňa profesor tým jeho pohľadom a.k.a. okuliare na koreni nosu a nadvihnuté obočie. Pokrútila som hlavou a mobil som rýchlo schovala. Prešiel ku mne a nastvil ruku tak, aby som mu ho dala.

"Nedám Vám ho." zamračila som sa. Neveriacky na mňa pozrel a zamračil sa.

"Keď mi ho tak nechceš dať, tak k tabuli. Určite to všetko vieš, keď sa sa hrala s telefónom." vyštekol po mne. Ani som sa nehla a ostala som sedieť na mieste. "Dobre, máš za päť." otočil sa na päte, späť k tabuli. Prekrútila som očami a už som sa iba modlila, aby skončila hodina a mohla sa ísť najesť.

•••

"Fajn, teraz mi do riti vysvetlite, čo sa deje." naštvane som sa na oboch pozrela a sadla si ku ním. "A kde je Skyler s Harrym."

"Neviem kde sú. Možnu spolu blicujú." mykol Jeff ramenami a pokúsil sa o zasmiatie. Neúspešne. Skôr to bolo také uchechtnutie.

"A nič sa nedeje. Proste som bol u Jeffa a celú noc sme drtili NHL-ko. Sme iba unavení, to je všetko." Louis pokrútil hlavou a venoval mi unavený výraz a niečo ako pokus o úsmev.

"Dúfam, že mi neklamete. Ak áno, obaja skončíte bez hláv, to viete." zasmiala som sa a oni dvaja konečne so mnou.

"Ako by sme iba mohli." prekrultil Jeff očami. Rýchlo sme všetci traja dojedli a každí sme sa vybrali vlastnou cestou.

Ako som výchádzala zo školy, pípla mi SMS od Harryho, že mám ísť ku zastávke. Čo že to? Nechápavo som pozerala do telefónu a krutila som hlavou. A aj cez to, že som nechcela som pomaly prešla na zastávku, kde ma Harry čakal so svojím autom. Rukou naznačil nech prejdem k nemu a otvoril okno na strane spolusediacého.

"Čo chceš Harry?" nadvihla som jedno obočie.

"Nastúp si." mykol hlavou a nasadil si okuliare ktoré mal na hlave. Neviem prečo som to spravila a neodmietla som, ale aj tak som nastúpila.

"Fajn, to ma akože berieš len tak domov?" začudovala som sa. "A prečo si vlastne nebol v škole?"

"Ideme ku mne, nie k tebe. A to všetko ti vysvetlím. Viac sa nepýtaj."

Hallå!❤️
Prinášam Vám novú časť❤️ neviem, čo viac k nej povedať iba toľko, že je na piču, lol
Tak, snáď sa páčila.
Votes&Comments❤️
Niks✌🏻️