Srdce ako ľad

6# ICE-Ľadová princezná

Po tom, čo som pomohla Natovi, som si uvedomila, že čarodejníci sú otrasná, snobská, namyslená, egoistická spoločnosť, do ktorej nechcem patriť. Nehľadia na nikoho len na seba a mňa to rozčuľuje. Mám, čo robiť, aby som na hodinách nevybuchla. Najhoršia je pre mňa sociológia a história. Je to príšerné. Tie ich názory, ktoré nám pchajú do hláv. Potichu mlčím a myslím si svoje, pričom pod lavicou zovieram dlane do pästí.

„Artemis ?" oslovil ma Apolón, keď mi spadla ohnivá guľa.

Mali sme si hádzať ohnivú guľu. Hrali sme sa ako malé deti. S našou ohnivou loptou sme mohli robiť rôzne triky a tak, no išlo o to, aby sme ju chytili. Bola som s Apolónom, keďže Hercules flirtoval s nejakým dievčaťom.

Po tom večeri, keď sa mi Nate priznal, bozkávala som sa s Théseusom a Calypsó bola s Herculesom sa stalo veľa. Už je to ale týždeň. Tak, aby som ťa dala do obrazu.

Calypsó sa s Herculesom vyspala. Fakt sa spolu vyspali. Dokonca si to pamätajú, neboli až tak mimo. Keď som sa vrátila od Nata, Cal sa na mňa vrhla úplne zúfalá a nevedela, čo ďalej. Upokojila som ju, že všetko sa včas vyrieši a nie je to také zlé ako to vyzerá. Na hodine ohňa si ma odchytil zase Hercules a pýtal sa, ako je na tom Calypsó. Celú hodinu som ho počúvala a radila mu, povedala svoj názor. Podstrčila som ho, aby sa s Cal porozprával, čo aj urobil. Na začiatku to bolo rozpačité, ale zostali priateľmi. Nechodia spolu ani nespávajú, to nie. Vysvetlili si, že ich premohla chvíľková túžba a alkohol v tom tiež hral jednu z hlavných rolí. A keďže obaja sú trošku šibnutí, sem tam si zo seba uťahujú alebo dávajú nemravné návrhy. Tak, našťastie sa nepozabíjali.

„Áno ?" zavrtela som hlavou a vrátila sa myšlienkami na zem a na hodinu ohňa.

„Si tu ?" usmial sa Apolón a ja som mu hodila ohnivú guľu, ktorú s ľahkosťou chytil a dal si ju nad hlavu, pričom začal hlavičkovať.

Nie, neboj sa, neopálil sa ani mu oheň neublížil. Apolón Robinson je predsa ohnivý. Áno, aj nás ohnivých môže oheň spáliť, ale práve preto máme tieto hodiny, na ktorých sa učíme skrotiť ho a vytvárať vlastný. Na začiatku roka to bolo veľmi náročné, ale polrok je za nami a to urobí svoje. Sem-tam sa síce niekto opáli a občas to s ohňom preženie, ale inak je to fajn.

„Hej," prikývla som.

Konečne zazvonilo a ja som sa vliekla. Nemám sa kam ponáhľať, ide história a pokojne si dovolím meškať. V učebni ohňa som zostala sama, keď niekto zaklopal na dvere a vošiel dnu.

„Uhm, ahoj !" ozval sa chlapčenský hlas a ja som prekvapene zaklipkala očami, no inak mu nedala najavo, že ma jeho osoba rozhodila. Otočila som sa mu čelom a hľadela do jeho oceánskych očí.

„Potrebuješ niečo ?" nadýchla som sa a nasadila jemný úsmev. Od toho incidentu sa mu vyhýbam ešte viac.

„Len sa porozprávať," odvetil a ja som nadvihla obočie. A je to tu.

„Pozri, to čo sa vtedy stalo, čo som povedal alebo urobil, totiž..." hľadal správne slová, ale skočila som mu do reči.

„Všetko je v poriadku, dobre ? Čo sa stalo sa neodstane," usmiala som sa a zberala sa na odchod.

„Nie si naštvaná ?" nadvihol obočie.

„Mala by som ?" odpovedala som otázkou a šibalským úškrnom. Kráčala som preč z učebne, keď som sa ešte otočila na Théseusa.

„Mimochodom, dobre sa bozkávaš !" Nemohla som si to odpustiť.

„Tenebrisová !" zavrčal po mne, ale to som už so smiechom utekala na hodinu. Aj tak ho tam uvidím.