Vliekli ma lesom, do kopca priamo hradu. Aspoň viem, že nie som v Rumunsku náhodne a hoci ma väznia momentálne upíri, neprekáža mi to, pretože sa nemusím spoliehať na svoj orientačný zmysel. Bez protestov som sa teda nechala odvliecť až na veľkolepý hrad Bran.
Vošli sme cez veľkú tmavú bránu a prešli cez nádvorie. Hrad vyzeral veľkolepo a celkom rada by som ho navštívila bez upírov za zadkom. Ale však, čo už ? Sama som sa do toho namočila. Obzerala som sa vôkol seba a snažila si zapamätať únikovú cestu, keby sa niečo pokazilo. Aj tak by som sa, pravdepodobne, stratila na hrade, ale možno mi pomôžu nejaké záchytné body alebo čo. No, skôr ako som nachádzala niečo, čo ma upozorní, kde je východ, objavovala som nádheru hradu. Bol skutočne veľkolepý. Prechádzali sme tichými chodbami, štverali sme sa po nekonečných schodoch a míňali najrôznejšie komnaty. Tak toto je fakt krása. Zastali sme pred jednými veľkými dverami z tmavého dreva. Ruxandra ich otvorila a vošla ako prvá.
„Blíži sa tvoj koniec, čarodejnica," zaprskal Dragos a ja som zdvihla hlavu. Dúfam, že ma gróf Dracula nechá odísť a nebudem musieť použiť meč alebo svoju moc. Predsa len, prišla som s návrhom. Cestou ma napadlo, ako mu to predostriem. Mala som plán. Dragos ma viedol do obrovskej sály, kde boli dva tróny a na nich sedeli dvaja ďalší upíri.
On nevyzeral ako ten Dracula z wikipédie. Nemal čierne kučeravé dlhé vlasy ako leviu hrivu. Nemal ani vypúlené čierne oči a mohutné čierne fúzy pod nosom. Nebol oblečený v červenom plášti so zlatými gombíkmi a koruna tiež chýbala. Dokonca nemal v tvári ani krutý výraz. Hoci bol čiernovlasý, vlasy mal elegantne upravené a na sebe mal oblek, čo ma zaskočilo. Na zápästí mu svietili moderné strieborné veľké hodinky a čierne lakovky sa len tak leskli ako nové. Miesto fúzikov mal jemné strnisko a čierne prenikavé oči si ma prekvapene premeriavali. Ale čo ma najviac prekvapilo bol jeho vek. Ten upír predo mnou nemohol mať viac ako tridsať !
Vedľa neho stála blonďavá žena s vlasmi zapletenými naboku do vrkoča. Mohla byť v jeho veku, ak nie mladšia. Jej oči boli sivé ako obloha počas búrky a na perách jej žiaril červený rúž. Nechty mala namaľované lakom rovnakej farby akou bol rúž. Jej štíhle telo s krivkami na správnych miestach obťahovali fialové šaty. Nepripadala som si, že stojím pred grófom a grófkou z dávnych čias, skôr akoby som prišla požiadať o prácu k nejakému manažérovi a jeho asistentke.
Z prvého šoku ma prebral Dragos, keď mi strhol kapucňu plášťa z očí.
„Kto je to, Dragos ?" ozval sa muž okamžite anglicky. Dragos sa obišiel a pokľakol pred grófom, keď sa zdvihol, pridala sa k nemu Ruxandra a hodila pred tróny môj meč. Zľakla som sa, že sa rozbije, keďže je vyrobený aj z ľadu, no meč len s cvengotom spadol dokonalú podlahu.
„Gróf môj, priviedli sme vám čarodejnicu," odvetil.
„Lovkyňu," doplnila Ruxandra. Muž so ženou nadvihli obočie.
„Lovkyňu ?" zopakoval gróf.
„Nie som Lovkyňa," zavrčala som a upír nadvihol obočie.
„A čo ten meč ?" prekrížil si ruky na prsiach.
„Len sa pozrite lepšie. Je vyrobený zo striebra a ľadu. Nie je to klasický meč Lovcov. Sama som proti nim," odpovedala som pokojne.
„Však si čarodejnica a veľmi mocná ! Ako môžeš byť proti vlastnej rase ?"
„Možno áno, ale to neznamená, že som ako ostatní. Potrebovala som s vami hovoriť, preto som sa nechala chytiť."
„Nechala ?!" vyprskla Ruxandra.
أنت تقرأ
Srdce ako ľad
خيال (فانتازيا)Ľadové srdce, ohnivá duša, mocná krv. Vždy poznáme len príbeh hrdinu. Príbeh toho dobrého. Ale zamyslel si sa niekedy, prečo sa stala záporná postava tou zlou? Prečo sa postavila na stranu temnoty? Možno aj tu nájdeš odpoveď. Artemis je čarodejnica...
