Srdce ako ľad

18# ICE-Tretia katastrofa

Bol posledný augustový týždeň. Čoskoro budú čarodejníci nastupovať do magických škôl, kde odhalia najsilnejšie spojenie s jedným z elementov, nájdu svojho patrona a začnú spoznávať tajomstvá sveta čarov. Tí, čo sú starší a týmto si prešli sa budú zdokonaľovať v elemente, ktorý majú v srdci, no i jeho protiklade. Niektorí si budú vyberať zamestnanie, zväčša čarodejníckeho typu. Začnú spoznávať svet, možno sa dajú do služieb u samotných Strážkyň. Nastal čas na ich voľbu života. No, nie len čarodejníci si užívajú posledné lúče slnka. Aj ľudí čaká škola a nové obdobie. Ale čo ak ja jednu školu zruším ?

Sedela som na svojom čiernom divokom žrebcovi. V jazdení som sa omnoho zlepšila. S Hamletom sme tvorili jedno telo, jednu dušu. Verila som mu a on veril mne. Neobmedzovala som jeho slobodu a on ma prijal za priateľku. Medzi nami vzniklo silné puto. Teraz žrebec netrpezlivo hrabal kopytom do zeme. Cítil, že sa opäť blíži náš čas. Blíži sa tretia katastrofa, ktorú vyvolám. Bola som rozhodnejšia a sebaistejšia ako pri iných krokoch. Vedela som, čo ma čaká. Srdce mi tĺklo až kdesi v krku a bola som vzrušená. Nie len, že sa opäť predvedieme, ale dokážem všetkým, vrátane Jupitera a pár pochybujúcich spojencov, že mám moc na to, aby som mohla byť Ľadovou princeznou. 

Pustenie Apolóna malo za následok nepekné reči a niekoľko pochybností o mne. Aj mne sa dostalo do uší, že mi toľko neveria. Podľa niektorých som príliš mladá a neskúsená. Ľahko mi hlavu popletie chlapec a ja sa doňho bezhlavo zaľúbim. A ešte ak to bude niekto zo strany Théseusa, skončila by som. Nezvládla by som to. Nemám tú silu vládnuť. Tie reči ma rozzúrili, ale môžem im to zazlievať ? Len nedávno som dosiahla sedemnásť rokov. Mnohí spojenci, ktorých priviedol Jupiter, sú starší. Majú viac skúseností, viac poznatkov. Ale ja im dokážem, že hoci som mladá, mám svoj názor, za ktorý dokážem bojovať. Mám na to. Hoci sú starší a možno aj múdrejší, ja som cieľavedomá a prešibaná. Moja moc tiež rastie a ľad ovládam bravúrne ako oheň, ak nie lepšie.  

Potľapkala som Hamleta po krku a vzpriamila sa. Slnko začalo zapadať a pomaly sa blížila noc. Bola som pripravená. Bolo teplo, hoci nie tak horúco ako cez deň, ochladilo sa, čo som uvítala. Nahlas som vydýchla a nasadila si kapucňu ónyxového plášťa s jemnými vzormi. Vzala som do rúk opraty a pozrela pred seba. Ostaní ma už čakajú. Ja to celé odštartujem. Moja sila sa ako prvá dotkne budovy, moje iskry, ako prvé vyletia do vzduchu. Všetci boli na svojich miestach, dávno vyšli na cestu. Bezo mňa. Hercules a Calypsó ich viedli, čo Jupiterovi nevoňalo. Ale práve svojim priateľom verím natoľko, aby som im zverila niečo takéto. A keby sa do nich pustil Jupiter, požiadala som Perseusa, aby na nich dohliadol. 

Že na čo ešte čakám, keď všetci sú na miestach ? Na hviezdy. Až nadíde noc, vypukne peklo, ktoré začnem ja a potom sa pripojí Nyx a Hercules s prvou skupinou. Teraz nastal čas na môj element, ktorý je spojený s mojím patronom. Môj hnev a túžba vzplanú v plamene ohňa. 

Noc pomaly padala na mesto a obloha stmavla. Študenti čarodejníckej školy sú na svojich izbách a učitelia by tiež nemali byť v škole. Pozemok budovy je prázdny. Zatiaľ. Pozrela som pred seba a Hamlet sa vzoprel na zadné kopytá. Popchla som ho do cvalu a pustila dolu mestom Glendale. 

Kĺzali sme sa ulicami ako tiene. Ako prvý nás zbadal vodič jedného auta, ktorý takmer dostal infarkt, keď sme prebehli okolo neho. Počula som jeho nadávky, ale nezastavila sa. Pred sebou som mala jasný cieľ. Internát je od budovy školy vzdialený asi desať minút cesty, dobre možno menej – sedem. Keby nás aj študenti zbadali a vrhli sa na do zúrivých plameňov, ja a moji spojenci zmizneme. Vedela som, že čakajú len a len na mňa. Uisťovali ma, že v okolí školy nikto nie je. Cválala som mestom a ľudia sa za mnou obzerali. Niektorých som vydesila, ale ničoho som si nevšímala. Boli varovaní.