Srdce ako ľad

↣3↢

Nepočítal dni vo väzení. Nerátal svoje pokusy o útek. Nebolo ich síce veľa, ale odmietal sa tým zaťažovať. Po každom neúspechu hľadal inú možnosť. Skúsil všetko, čo ho napadlo. Prvý pokus dopadol najhoršie. Bol nepremyslený a hlúpy. Hneď ako začul, že sa dvere otvárajú, vyskočil na nohy a rozbehol sa proti nim. Reťaze boli dlhšie ako keď boli vytiahnuté jeho ruky nad hlavou, avšak chýbalo mu niekoľko metrov ku dverám, keď ho reťaz ďalej nepustila, a navyše až neskoro mu došlo, že ak sa nezbaví pút, nepôjde to tak ľahko. Elfka sa na ňom len smiala a opäť poznačila jeho telo. Pút sa zbaviť nedokázal. Proti zemi boli nejakým zázrakom imúnne, vietor mu vôbec nebol užitočný, vodou si umýval iba rany a oheň? Aby roztavil okovy, pravdepodobne by sa musel vzdať aj rúk. Pokus s patronom mu tiež nevyšiel. Prvýkrát sa nedostal ani len z okov a keď prišla ráno elfka videla besného koňa, ako sebou trhá v okovách okolo predných kopýt. Skúšal všeličo, ale úspech sa nedostavil. 

Už niekoľko dní sa ho elfka pýta jednu a tú istú otázku. Niekoľkokrát to Apolón nevydržal a odsekol jej hlúposti. Tvrdil, že je Hercules Lewis, ba dokonca mu prišiel na rozum aj Nathaniel Morales. Dievča ho vtedy zbilo. Spútaný v reťaziach sa nemal ako brániť a mohol len trpieť. Niekedy to boli údery, ktoré mu vytvárali modriny alebo spôsobili krvácanie. Inokedy to boli presné švihy mečom, dýkou, nožom. Neboli smrteľné, ani priveľmi vážne. Ale všetky boleli. Bolesť bola, spolu s elfkou, jeho každodennou spoločníčkou. Stále nepoznal meno mladej ženy, ktorá je tak dôkladná pri svojej práci. Nevedel o nej nič a ona o ňom tiež nie. Zdalo sa mu, že sa s ním niekoľkokrát pokúšala flirtovať, no muselo sa mu to skutočne iba mariť, pretože keby jej padol do oka, asi by nebol spútaný kdesi v chladnej kamennej veľkej cele a nenechal si ubližovať. Nie je masochista. Priadla, uťahovala si z neho, ponižovala ho, provokovala, dotýkala sa ho a opäť mu ubližovala. Apolón sa síce nemohol brániť telom, no jazyk bol tiež krutý nástroj. Narážky jej oplácal a vyvolával v nej zmätok, len aby natiahol čo najväčšmi čas a ona mu dala pokoj s čepeľami aj päsťami. Čas s tajomnou čokoládovou elfkou bolesti sa stával jeho dennou rutinou. 

Aj dnešné ráno bol Apolón pripravený. Celú noc sebou mykal v konskom tele a pomocou vody a ohňa sa mu napokon podarilo vykĺznuť kopytami z okov. Bol nesmierne šťastný za tento pokrok, avšak tešil sa v tichosti. Vyčkal, kým sa otvoria dvere. Sem tam buchol do reťazí, aby neprilákal zbytočné podozrenie, že ho už nezvierajú kovové náramky. Zaštrngotali kľúče v zámke a žrebcove svaly sa napli. Dvere sa otvorili a rozbehol sa. Cválal ako o život. Elfka stála pred ním s nadvihnutým obočím. Nevyzerala, že by sa bola chcela vyhnúť. Uškrnula sa na rútiaceho sa žrebca a spoza chrbta vytiahla bič. Šľahla ním a ozvalo sa známe zasyčanie. Apolón prudko zastavil a postavil sa na zadné. Cúvol a nervózne trhol chvostom. Potriasol hlavou, zahrabol kopytom do zeme. Elfka sa uškŕňala. Mladý muž bol však odhodlaný dostať sa odtiaľ. Dievča urobilo dva kroky k nemu, on cúval. Zaerdžal a opäť sa rozbehol. Naznačoval, že sa okolo nej preženie po ľavej strane, no pár metrov od nej prudko zmenil smer. Bič zaprašťal, ale konského tela sa ani nedotkol. V duchu si gratuloval, no jeho radosť netrvala dlho. 

Behom pár sekúnd na chrbte pocítil tlak. Obzrel sa a tmavé oči sa mu posmievali. Zafučal a prudko zastavil. Vzoprel sa na zadné, ale dievča ho schmatlo za hrivu. Dvere sa zaplesli akoby ich bol niekto zavrel zvonku, ale čarodejníkovi to bolo jedno. Musí sa zbaviť svojej väzniteľky. Hádzal sebou, šklbal, mykal, cválal po veľkej cele ako šialený, prudko zastavoval. Dievča sa smialo. Skutočne sa rehotalo, akoby bolo na zábavnej atrakcii. Apolón zavrčal a postavil sa opäť na zadné. Tentoraz sa však premenil. Skočil dopredu a dievča spadlo na zadok. Apolón dopadol do podrepu a ako šprintér, ktorý vyštartoval z bloku, trielil on ku dverám.