Srdce ako ľad

↣2↢

Práve sa spolu s Théseusom a Calypsó vracali z návštevy školy v Ľadovom zámku, aby sa osobne presvedčili, že nikto nemá špinavé úmysly. Každý jeden učiteľ odučil hodinu pred ich očami. Študenti si o nich šepkali a ukazovali prstom. Správali sa zdržanlivo a úctivo ako by ich bola navštívila kráľovská rodina. Vyvaľovali na nich oči, ale len čo Apolón pozrel na nejakého študenta, rýchlo klopil zrak. Uhýbali mu z cesty a z ich postojov sršala pokora. Théseus s Calypsó mohli rozdávať priateľské úsmevy koľko chceli, čarodejníci ich stále považovali za Výnimočných. V tomto zostanú čarodejníci asi naveky nepoučitelný.  

S tichým žiaľom v srdci si obzeral nový zámok. Zašli aj do kedysi Trónnej siene. Ľadový trón bol stále tam, no s menšou zmenou. Sedela na ňom s prekríženými nohami Artemis Tenebrisová s jemným úsmevom v nádherných dlhých šatách. V rozpustených vlasoch jej žiarila koruna, ktorú získala u elfov po náročnom tréningu. Na krku jej visel náhrdelník s polmesiacom a na prste si hovel prsteň od upírov. Po tróne sa šplhali dva draky. Tá podoba bola neuveriteľná. Apolónovi až poskočilo srdce. Umelec si dal skutočne záležať a nádherne vystihol detaily. Keby tak ešte mohol vdýchnuť ľadovej soche život. Bola by dokonalá. 

Kým im zástupkyňa rozprávala o škole a trónnej miestnosti, ktorá sa veľmi nepoužíva a zväčša sú jej dvere zatvorené, Apolón sa priblížil k soche a dotkol sa svojou teplou rukou dievčenskej ľadovej. Zažmurkal, aby zahnal slzy. Hľadel do chladných očí a srdce utŕžilo škrabanec. Kiežby mal moc podstaty. Možno by ju predsa len oživil. U seba v izbe všetky fotky poskrýval, aby prestal každú noc plakať a teraz keď ju videl to bolo preňho ťažké. Ani po toľkom čase mu neprestala chýbať a stále to bolí, hoci jeho tvár a telo stvrdlo. 

„Zdá sa, že sme vykonali dobrú prácu," usmiala sa Calypsó a s palicou sa snažila držať krok s Thésuesom, ktorý schválne kráčal pomalšie. 

„Priznávam, že som zo začiatku bola poriadne skeptická k celej tej veci so školou, ale cítim, že to bolo správne rozhodnutie." 

„Treba napraviť škody, ktoré sa napáchali," usmial sa Théseus. Apolón si odfrkol.

„Niektoré škody sa už nenapravia," zamrmlal. Théseus naňho kútikom pozrel a jeho tvár sa zachmúrila. Apolónovi bolo jedno, že zahral na citlivú strunu. Už to nie je jeho priateľ, ale iba prekliaty Vyvolený, iba jedna z hláv čarodejníckeho sveta a iba člen Krištáľového dvora. 

Viac neprehovorili. Théseus sa snažil vyhnúť konfliktu s Apolónom, Apolón mlčal vlastne takmer vždy, keď bol v takom úzkom kontakte s Vyvoleným a Calypsó sa cítila nepríjemne a snažila sa čo najskôr byť opäť pri Herculesovi, s ktorým sa nedávno rozhodli pre vážny krok, a to spoločné bývanie mimo Krištáľového dvora, začať spolu svoju budúcnosť. Hercules to rozoberal s Apolónom po jednom z tréningov, keď upratovali zbrane. Nadhodil to nenútene, ale blonďavý mladý muž vedel, že mu záleží na jeho názore. Medzi nimi vzniklo zvláštne priateľstvo. Apolón zistil, že s Herculesom sa dá rozprávať aj na vážnejšie až takmer pochované veci. Na začiatku, keď bol na tom čarodejník s patronom koňa skutočne veľmi zle, Hercules ho ťahal von, niekedy sa k nim pridala aj Calypsó. Párik však ani na sekundu nedal Apolónovi šancu, aby sa cítil ako piate koleso. 

Prešli cez veľkú bránu na pozemok Krištáľového dvora a Calypsó sa od nich rýchlo odpojila. Apolón by sa bol najradšej rozbehol za ňou, ale potreboval ísť do pracovne a vybaviť ešte niekoľko nudných papierovačiek. Mal tak spoločnú cestu s Théseusom. Po chodbe sa ozývali iba ich kroky. Kedysi najlepší priatelia, dnes cudzinci. Ako veľa sa toho zmenilo. 

Apolón vkročil do svojej pracovne a luk so šípmi oprel o stenu pri stoličke. Začal sa hrabať v papieroch. Potreboval nájsť jeden dokument a nemal poňatia, kam sa ten prekliaty papier podel. Zamračil sa, no nie nad svojím neúspechom nájsť, čo momentálne hľadá. Vyrušil ho pocit, že naňho niekto intenzívne hľadí. Zdvihol svoj jantárový zrak k osobe a jeho telo sa naplo.