Srdce ako ľad

17# ICE-Prešľap princeznej

Nemohla som uveriť, že je to práve on. Hľadela som mu do tých jeho jantárových očí a mala pocit, že čoskoro spadnem na zadok. Blond vlasy sa mu lepili na čelo a na niekoľkých miestach bol doráňaný. Apolón Robinson je ohnivý čarodejník a jeho patronom je zlatistý kôň s čiernym pyskom, kopytami, hrivou i chvostom. V prvý deň vyučovania som si k nemu sadla, lebo Hermes bol neznesiteľný. Našiel, ako druhý, hneď po mne svojho patrona. Niekoľkokrát sme na hodinách spolupracovali a v deň mojej vzbury ma zastavil pred posledným útokom na Théseusa. Je to najlepší priateľ Minervy a Théseusa. 

Vedela som, že ma celý čas niekto sleduje. Cítila som niečí pohľad, keď som jazdila na Hamletovi alebo sa prechádzala s priateľmi. Vždy som cítila nejaký pohľad. Myslela som si, že je to Théseus. Ale mýlila som sa. Bol to Apolón. Vždy som sa mu dokázala stratiť, no keď som chcela poznať tvár toho špeha, vždy sa mi stratil on.

„Tak si ma pamätáš," uškrnul sa a cítila som ako sa Venuša zhlboka nadýchla. Ja som sa zachechtala a sklonila hlavu. Zdvihla som ju a pobavene hľadela na svojho bývalého spolužiaka.

„Na teba sa nedá zabudnúť," povedala som mu.

„Tak to ma teší. No, teba som si predstavoval inak," naklonil hlavu nabok a ja som spýtavo nadvihla obočie.

„Princezná bez koruny, drahej róby v črievičkách a šperkoch ? Prosím ťa," odfrkol si a Venuša prskala od jedu.

„Takto sa rozprávaš s Ľadovou princeznou ?!" vyštekla a hnala sa k nám. Ja som sa postavila a zastavila ju skôr, ako sa mohla Apolóna dotknúť. Jeho poznámka ma skutočne pobavila.

„To vieš, nemám kráľovskú pokladnicu," zasmiala som sa.

„Ar, čo s ním chceš urobiť ?" vykročil Hercules dopredu a ja som naklonila hlavu, pričom si premerala Apolóna skúmavým pohľadom. Páčil sa mi v prvý deň a svoj názor som naňho nezmenila. Apolón je skutočne atraktívny chalan.

„Čo asi ?! Zabiť ! Okamžite !" rozhodila Venuša rukami a ja, Hercules a Calypsó sme na ňu okamžite pozreli.

„To nemôžete myslieť vážne, Venuša !" šepla som s ľadovým pokojom.

„Hercules, Perseus, Caesar. To vy ste ho takto doriadili ?" otočila som sa k bojovníkom a soptiacu Venušu si viac nevšímala. Niekedy sa s Jupiterom ku mne chovali ako k decku. Chceli rozhodovať za mňa, snažili sa ma podstrčiť svojím smerom, no nedarilo sa im. Mám svoj hlavu, preboha !

„Áno. Koledoval si o to," odvetil Hercules.

„To myslíš vážne ?! Preboha, však ste ho takmer podrezali ! Hádam ste ho, skutočne, nechceli zabiť !" vykríkla som a bojovníci cúvli.

„Ak príde takto doriadený do Glendale, vyvolá to zbytočný konflikt !"

„Ale čo ak niečo vie ?! čo ak nás odhalia ?!" protirečil mi Hercules.

„Myslím, že o to ste sa postarali. Keby Apolón vedel, kde máme sídlo, nenastala by takáto situácia. A možno áno, ale sedel by tu Théseus a polovica čarodejníkov zo školy. Možno aj samotný Cheops !" vrtela som hlavou.

„Tak, čo s ním urobíme ? Ani nevieme, čo všetko sa dozvedel. Netuším, koľko nás sledoval, koľko o nás vedel, neviem nič, Artemis !" zaskučal Hercules.

„Chceš ho zabiť ?" nadvihla som obočie a kútikom oka si všimla, ako sa Apolón napol.

„ČO ? Nie ! Nie, nie, Ar. Ja len nechcem, aby rozniesol niečo, čo by nám mohlo ublížiť," okamžite sa bránil generál. Odvrátila som od neho zrak a pozrela na zajatca.