Srdce ako ľad

27# ICE-Stratený priateľ

Zavretá v jednej z komnát som pred dvere vyčarila ľadovú bariéru. Nechcela som nikoho vidieť. Cúvala som až k stene a po nej sa zviezla na zem. Zrak mi spadol na zakrvavený meč, ktorý som okamžite zahodila. Ale to som zbadala svoje zakrvavené ruky a šokovane na ne hľadela. Zabila som niekoľko desiatok ľudí. Chladnokrvne som ich zavraždila. A Jupitera Torresa ? Nie, jeho som nezabila. Zničila som ho. Nechala chaos, aby ho pohltil zvnútra. Nebola to nehoda. Urobila som to vedome a Venušu donútila sa na to pozerať. 

Vošla som si do vlasov. Čo som to urobila ? Skutočne sa stala zo mňa vrahyňa ? Skutočne som sa nedokázala ovládnuť a zabila som ? To je šialené. Choré. Ako som to mohla nechať zájsť tak ďaleko ? Zlyhala som na plnej čiare. Stratila som zo seba veľkú časť. Akoby mi niekto vytrhol z hrude kus srdca a podhodil ho hladnému dobermanovi. Moja duše je čierna ako uhoľ. Je v nej chaos. Najhoršie je, že necítim ani teraz ľútosť. Nemrzí ma, čo som im urobila. Ani slzu som pre nich nevyronila. Hnevala som sa na seba a zároveň aj na nich. Stal sa zo mňa netvor. Beštia. Vrahyňa. Dokonca masová. Zabila som ich desiatky v priebehu niekoľkých minút. Na prvýkrát som zabila desiatky dospelých čarodejníkov. Čo sa to so mnou stalo ? Kde som na ceste z Japonska do Glendale stratila diplomaciu a rozvahu ? A kde som zobrala krutosť a krvilačnosť ? 

Nie. Nie, nie, nie. Toto sa nesmie zopakovať. Už jedna vražda je veľa, nie to celé desiatky. Zbláznila som sa. Stal sa zo mňa šialanec s priveľkou mocou a mečom v ruke. Som nesmierne nebezpečná. Pre všetkých. Som chorá. Krvilačná. Krutá. Beštia.

„Vrahyňa !"

Toto po mne skríkla Venuša.

Vrahyňa.

To slovo mi rezonovalo v hlave ako šialené. Videla som ho všade.

Vrahyňa.

To sa zo mňa stalo. Myslela som si, že som princezná. Na čele nosím korunu a zlyhala som.

Vrahyňa.

Urobila som neodpustiteľný čin. Moje konanie sa nedá ospravedlniť.

Moje srdce tĺklo ako zvon a keď mi zrak opäť spadol na ruky, vykríkla som. Okolo nich sa mi ovíjali plamene aj chaos. Zdvihla som trasúce ruky a prudko vyčarovala menší ľadovec. Hodila som sa k nemu a oprela sa o chladný povrch. Snažila som sa upokojiť svoj rýchly plytký dych. Snažila som sa nelapať po vzduchu a upokojiť sa. Srdce mi vyskočilo až do hrdla a moje prsty sa triasli. Silno som stisla viečka a šepkala si niekoľko slov, ktoré mi pomáhali. Upevňovala som nimi ľad, ktorý pokrýval moje srdce. Ľad, ktorý ma bránil pred silnými prudkými pocitmi. Chránil moje srdce, ktoré ma viac rán a jaziev ako dokaličené telo. Ruky som položila na podlahu a hlavu zaklonila, aby som sa opierala o ľad a aj nával prudkých chaotických myšlienok som mrazila. Musím sa upokojiť. Musím to zvládnuť.  

***

Prešlo niekoľko dní. Krv na mojich rukách zaschla a ja som sa stále pokúšala dostať svoje emócie pod kontrolu a tým aj elementy. Najmä chaos, ktorý sa ozval ako hladný zver a ja by som ho mala nakŕmiť. Nesmiem sa k tej beštii priblížiť. Bojovala som sama so sebou. Oheň aj s ľadom bojovali proti chaosu v mojom vnútri. Hlava mi trešťala až som myslela, že mi praskne. Chvíľu som mala túžbu využívať chaos a ničiť. Zničiť všetkých mojich nepriateľov a Strážkyne. Chcela som sa pomstiť každému jednému čarodejníkovi. Každej bytosti, čo mi ublížila, ponížila alebo ma rozčúlila. V ten moment sa do boja pustil oheň a ľad a spolu utlmili krvilačnosť.

Viacerí sa pokúšali dostať sa ku mne, ale nikoho som nepustila a každého zastavila. Dokonca aj Sirius s Oriónom sa snažili, ale márne. Vyhnala som ich von. Nesmela som ich k sebe pustiť, inak by hrozilo, že by som im ublížila alebo ich aj zabila. Musela som sa najskôr upokojiť a dostať emócie a elementy pod kontrolu. Nakoniec som vyhrala. Nedovolila som chaosu, aby ma ovládol. Nenechala som sa ním pohltiť. Odstránila som ľadovú bariéru pri dverách, ale tie zostali stále zatvorené. Ale nie tak dlho.