Srdce ako ľad

33# ICE-Štvrtá katastrofa

„No, predveď sa!" zavrčal po mne Hercules. Zahnala som sa mečom, ale on môj útok ľahko vykryl dýkou. Provokačne sa na mňa uškrnul.

„Ako si s ti nedarí!"

„Však počkaj," zafučala som a odklonila jeho dýku. Cúvla som a prižmúrila oči. Hercules ma pobavene sledoval. Bavil sa. Veľmi dobre sa bavil. Chcel som mu ten otrasný úškľabok zotrieť z tváre. 

Bola som rozčúlená a potrebovala som si to niekde vybiť. Preto som poprosila Herculesa, či by nemal chuť si zmerať sily. Žiaľ vyhrával.

„Nechceš si oddýchnuť? Princeznička by sa nemala oháňať mečom," zapriadol ako kocúr.

„Vážne?" vycerila som zuby a zahnala sa po jeho nechránenom boku. Uskočil a zahnal sa dýkou. Len tak-tak som sa jej vyhla.

„Vážne. Ublížiš viac sebe ako mne," smial sa mi.

„Aby si nebol prekvapený," precedila som skrz zaťaté zuby.

„Ar, no ták! Sme tu už dve hodiny a stále vyhrávam. Vzdaj sa, konečne! Chcem ísť aj za Cal," zaskučal a opäť s najväčšou ľahkosťou odklonil môj meč. Zavrčala som a snažila sa útočiť efektívnejšie, ale Hercules predvídal každý môj krok. Som úplne mimo. Totálne! A môže za to ten idiot z včerajšej noci!

Ale aj tak ma Hercules dostal opäť na lopatky. Pustila som meč a nahlas dychčala. Tiekol zo mňa pot a v ústach som mala úplné sucho. Pred očami sa mi zjavila vyškerená Herculesova tvár. Podal mi ruku a ja som sa jej chytil. S ľahkosťou ma vyšvihol na nohy.

„Stačilo?" pozrel na mňa s nadvihnutým obočím.

„To dúfam," zasmial sa dievčenský hlas odo dverí a obaja sme k nej zdvihli zrak. Vyškierala sa na nás Calypsó s prekríženými rukami na prsiach. Usmiala som sa na ňu a zastrčila meč za opasok.

„To je na výmenu, Artemis. Ja si teraz beriem Herculesa a ty máš tiež o zábavu postarané," žmurkla na mňa a prešla k Herculesovi, ktorého objala ho okolo pása. Automatiky obtočil pažu okolo jej pliec a vtisol jej pusu do vlasov.

„Nezjedzte sa," žmurkla som na nich a vybehla po schodoch. Vyšla som z tréningovej miestnosti, kde som sa zrazila s blonďavou osobou.

„Preboha!" vykríkla som. Ustúpila som a pozrela sa na svoju návštevu. Ja neverím. Čo tu robí?!

„Ahoj," usmiala sa a ja som sa jej vrhla okolo krku.

„Dita," vydýchla som a stisla ju. Stisk mi opätovala a bradu si položila na moje rameno. Neverím, že je tu. Čo tu, u Kirké, robí moja sestra? Ako sa sem dostala? Prečo vlastne prišla?

„Artemis," vydýchla. Odtiahla som sa a premerala si ju pohľadom.

„Si poriadna, kočka," zasmiala som sa.

„Aj ty si sa zmenila," uškrnula sa.

„Ako si sa dostala cez Orióna a Siriusa?"

„To sú tie draky?"

Prikývla som.

„Calypsó šla okolo. Inak by som sa sem nikdy nedostala," zasmiala sa.

„Ale čo tu robíš?" prekvapene som sa opýtala.

„Poď, aspoň ti ukážem zámok, keď si už tu."

Vykročili sme po mojom zámku a zvedavo som hľadela na svoju mladšiu blonďavú sestru, ktorú som nevidela odvtedy, ako som odišla od rodiny. Je to tak dávno a ona sa za ten čas zmenila. Tvár mala stále ružovú, ale jej vlasy boli dlhšie a kučeravejšie. Vytiahla sa a neverím, že má na sebe make-up. Vyzerala skutočne nádherné a akoby dospela.