Srdce ako ľad

8# ICE-Zmrazená ruža znamená odchod

Vrátila som sa späť do toho tajomného domčeka, ale tento krát s Hamletom za pätami. Ani len po moste nezaváhal a pokojne za mnou kráčal.

„Cíť sa ako doma, Hamlet," otočila som sa na koňa. „Máš tu vodu aj trávu, tak si uži ešte spánok pod holým nebom. Prepáč, ale do domu ísť nemôžeš," potľapkala som ho po krku a Hamlet zafŕkal.

Slnko pomaly zapadalo a čochvíľa noc prikryje svojím plášťom oblohu. Povzdychla som si a vošla do domu. Plášť som zo seba zhodila a položila ho na jedno z kresiel v obývačke. Založila som si ruky v bok a zahryzla si do pery. Tento dom je niečím zvláštny. Niekto tu musí bývať alebo ako. Predsa som tu nemohla nájsť len tak oblečenie, ktoré sa dá pokojne nosiť a celkovo je dom v zachovalom stave, až na ten prach, ale to len mávnem rukou a vietor ho odnesie. Komu tento dom patril ?

V mojom žalúdku sa ozval hlasný orchester. Chytila som sa za brucho a pozrela von oknom, kde Hamlet obhrýzal jeden krík. To zviera aspoň nikdy netrpí hladom. Aj ja by som do úst niečo dala. Možno zostalo dáke jedlo v pivnici. Nejaký kompót alebo aj zemiak. Neviem síce ako veľmi starí, ale možno tam niečo jedlé bude ako nejaké konzervy. 

S malou nádejou som vykročila ku schodisku, ktoré smerovalo dole s úmyslom niečo nájsť na jedenie. Zdalo sa mi, že schody sú nekonečné. Neustále som klesala a nakoniec som našla dvoje dvere. Zamračila som a stlačila kľučku tých vpravo. Potiahla som, ale dvere sa ani nepohli. Zamračila som sa. Tak všetky dvere boli odmoknuté, okrem týchto ?! To je vtip ?! Možno sú len staré alebo zaseknuté. 

Ťahala som ďalej, ale stále nič. Zafučala som a prebodla dvere pohľadom. Som hladná, dopekla a ak to je špajza, musím sa tam dostať. Zaprela som sa jednou nohou o stenu a opäť stlačila kľučku. Ťahala som ako šialená, ale dvere len protestujúco zaprašťali. Zamračila som sa na ne a zahryzla si do pery, ktorá od toľkého sústredenia krvácala. Kľučku som stále stláčala nadol a unavene sa oprela o dvere, ktoré sa otvorili a ja som sa strepala na zem do miestnosti. 

„To sa mi asi len zdá !" zavrčala som a odhrnula si havraní prameň z očí. 

V miestnosti panovala tma, ale iba dovtedy, kým som sa nepostavila. Oheň zapálil olejové lampičky a tie ožiarili miestnosť, z ktorej sa vykľula knižnica. Ale teraz vážne. Čo je toto za dom ?!

Prechádzala som sa pomedzi regály s množstvom kníh. Boli tu rôzne žánre ako romantika, fantasy literatúra, historické romány, sci-fi, detektívky, western, horory, trilery, dobrodružné... Dotýkala som sa končekmi prstov chrbtov kníh a obdivovala tú nádheru. Knihy som milovala od malička a neskutočne rada som navštevovala verejnú knižnicu vo Phoenixe a rada sa hrabala aj v tej školskej v Glendale.

Knihy mali neskutočné čaro a skrývalo sa v nich toľko mágie viditeľnej aj pre obyčajných ľudí. Milovala som, keď som sa mohla stratiť z reality a preniesť sa do deja knihy. Stala som sa hlavnou hrdinkou, ktorá prekonávala prekážky osudu. Osobne som mala radšej tie šťastné konce, no aj smutné majú niečo do seba. Zbožňujem, keď ma príbeh do seba tak vtiahne, akoby som ho prežívala ja. Vyvolá vo mne emócie a núti ma čítať ďalej. Len potom som mala doma aj menší problém a keď ma niekto vyrušil vyskočila som dva metre do vzduchu a vedela som byť aj pekne nepríjemná. Knihy sú môj život.

Ako som kráčala ďalej zastala som a vytiahla jednu knihu. Bola hrubá a vyzerala byť aj pekne stará. Sfúkla som prach a sama sa rozkašľala ako fajčiar. Zaklínadla pre bežnú potrebu. Tak znel názov knihy a ja som ju prekvapene otvorila. Boli tam zaklínadlá, niektoré som poznala, no boli tam iné. Skutočne to bola čarodejnícka kniha, ale čo tu, pre pánajána, robí ? Vrátila som ju na miesto a čítala ostatné názvy – Mágia v architektúre a stavebníctve, Užitočné kúzla do domácnosti, Život s elementom časť prvá: Život s vetrom, Živly čarodejníci v móde, Mágia do kuchyne...