Srdce ako ľad

13# ICE-Nová posila

S dobrou náladou som sa prechádzala s Herculesom a Claypsó po lese. Bol druhý deň po mojej prvej katastrofe a pomaly, skutočne pomaly sa začnem chystať na druhú. Ale teraz chcem na chvíľu prestať myslieť na to, čo sa v mojom okolí deje. Chcem byť obyčajné dievča, ktoré sa baví s priateľmi. A myslím, že nastal čas im povedať aj o Natovi, ktorý nám nie len pomáha, ale predovšetkým je pre mňa neskutočne dôležitý.

„Takto ma okradnúť ! A dve ! To nie je fér !" frflal Hercules a Calypsó ho hravo drgla do boka.

„Už sa prestaň sťažovať. Aj tak by si nás ponúkol dobrovoľne," vyplazila mu jazyk.

„Ako ste vedeli, kde sú ?" nadvihol tmavé obočie a ja som sa dravo uškrnula.

„Dievčenské tajomstvo," cmukla som a s Calypsó sme sa rozosmiali.

„Však počkajte, keď vám ukradnem tie vaše zásoby čokolády !" vyhrážal sa.

„Neukradneš," protirečila som mu.

„Nemáš totiž čo !" pridala sa aj Cal.

„Ste na mňa zlé, ženské jedny protivné !" zasyčal Hercules a ja som mu hravo dala pohlavok.

„Len frfleš a pritom nás z celého srdca miluješ," zasmiala som sa.

„Asi to ešte prehodnotím," žmurkol na mňa a všetci sme sa rozosmiali.

Ako mi toto chýbalo. Bezstarostné veselé podpichovanie a smiech. Kedy som sa naposledy úprimne zasmiala ? Akoby to bolo veky a mnoho času od kedy som sa stala Ľadovou princeznou zase až tak neubudlo. Ale aj tak mi to chýbalo. Možno je moje srdce studené ako element v ňom, ale má svoje opodstatnenie. Ten ľad moje srdce chráni, aby nebolo zranené, aby ho nikto nezlomil, aby som si dokázala udržať pred ostatnými tvár.

Ale dnes nemusím nič predstierať. Dnes nie. Už od včerajška mám dobrú náladu a bavím sa s priateľmi. Ostatní spojenci si tiež užívajú teplé slnečné lúče. Leto prichádza a dáva nám to patrične pocítiť. To zase budú pekelné horúčavy, kedy sa budeme potiť. Ale najskôr sa pekne osviežime druhou katastrofou, ktorú plánujem o mesiac alebo o dva. Ale teraz sa mi to nechce riešiť. Chcem vypnúť. Smiať sa, užívať si slnečné lúče, no zároveň na ne nadávať a oči si skrývať za slnečné okuliare. Chcem plánovať prázdniny s priateľmi, flirtovať, plávať, bezstarostne plávať životom. No, ani tento deň mi akosi nebol dopriaty.

„Artemis ? Calypsó ?" zastal zrazu Hercules a zdrapil ma za zápästie.

„Čo sa deje ?" otočila som sa naňho. 

Jeho tvár sa zamračila a veselosť sa niekam vytratila. Jeho postoj bol ostražitý a akoby niečomu načúval. S Calypsó sme okamžite zastali a náš priateľ nás schoval za seba. My sme sa mu ale otočili chrbtom a kryjúc si navzájom chrbty sme sa obzerali. Dôvod našej veselej nálady v ostražitú a pripravenú na boj som začula, až keď sa ozvali hlasy.

„Ideme správne ? Ste si istý, že je to tu ? Toto nie je Phoenix," ozval sa mužský hlas. Zamračila som sa a dotkla sa rúk svojich priateľov.

Hercules druhou rukou vytasil jednu zo svojich dýk a pevne ju uchopil. Ten, kto sa nám pokúsi ublížiť, má poriadnu smolu. Náš čiernovlasý frajer je v boji so zbraňami azda lepší ako s elementami.