Srdce ako ľad

30# ICE-Oheň a ľad

Celý čas, čo Apolón spal, som bola pri ňom. Niekedy pri mne bol Hercules, Calypsó alebo Nate, no zväčša som bola sama. Od rána do večera som sa od blondiaka nehla, iba keď som si potrebovala odbehnúť na záchod. Apolón spí už druhý deň. Nikto nevie, kedy sa prebudí. Hercules tvrdil, že z najhoršieho je vonku, ale on nevedel, kedy sa preberie. Keď som sa pýtala na jeho záchranu, odpovedal mi úplne bez okolkov, že jeho otca raz pohryzol takto upír a videl mamu, ako varí elixír, ktorý mu zachránil život. Herculesa elixír naučila. No, keďže nemá také skvelé spojenie so zemou, prísady nemal pri sebe a nebol čas ich zháňal, Nefertiti mu pomohla ich vyčarovať.

„Princezná, skutočne si nechceš ísť ľahnúť do postele ?" zívol si večer Nate, keď mi robil spoločnosť pri Apolónovi. Zavrtela som hlavou a tiež zívla.

„Nie, Nate. Potrebujem byť pri ňom, keď sa zobudí," usmiala som sa a oprela sa o Natovej rameno.

„Že ty si doňho trošku zamilovaná," šťuchol ma prstom a ja som sa potichu zasmiala.

„Samozrejme, že nie," bránila som sa.

„Aj pri mne by sa takto sedela ?" podpichol ma a ja som zdvihla hlavu.

„Samozrejme ! Aj by som ťa týrala svojimi rečami a neustále by som kecala, kecala a kecala," vyplazila som mu jazyk.

„To by som skákal z postele ako jeleň," zasmial sa aj Nate a ja som ho hravo plesla po ramene.

„Hovor si, čo chceš, ale ja ti na to neskočím. Si pri ňom z čisto sebeckých dôvodov," rýpal a ja som prevrátila očami.

„A ja som si zase všimla, ako sa ty dívaš na Perseusa !" uškrnula som sa a Nate nadvihol obočie.

„Normálne," zavrtel hlavou.

„Vážne ?" zaškerila som sa a Nate pobavene zavrtel hlavou. Natiahol sa a postavil sa na nohy. Opäť si zívol a potom ma pobozkal na čelo.

„Ale ja si idem ľahnúť. Ty tu pokojne buď pri tom samovrahovi a ja aspoň obsadím tvoju mäkkú posteľ," vyceril zuby v úškľabku.

„Aj tak zase zaspíš na gauči v obývačke," odvrkla som pobavene a Nate sa zasmial. Zakýval mi a odišiel. 

Pozrela som na Apolóna.

Väčšiu časť nahej hrude mal zakrytú paplónom a tých niekoľko škrabancov po jeho tele sa už pekne hojilo. Zlaté vlasy mu lietali kade tade a oči zavreté v pokojnom spánku. Pery mal mierne pootvorené, ale ich kútiky neboli ani zvädnuté, no ani sa neusmievali. Ranené rameno mal ošetrené, hoci koža stále nebola úplne zacelená. Zahryzla som si do pery. Možno, keby som začala rozprávať, prebral by sa. Prihovárala som sa mu iba občas.

„Stále sa ti nechce vstať ?" začala som. Žiadna odpoveď.

„Ani sa ti nečudujem. Však ti začala škola a si v poslednom ročníku. Páni moji, však si štvrták ? Aké to je ? Máš nejaké výhody ? No, asi si to ešte nejako nezistil, keď si neustále behal po lese," mrmlala som a sama pre seba sa usmiala.

„Nepoznáš náhodou moju sestru Afroditu ? Netušíš, ako sa má a ako jej ide škole ? Aký je jej element a patron ? Asi sa s ňou ani nejako nerozprávaš. Predsa len si starší, ale tak možno po nej ideš alebo tak. Moja sestra vždy vedela chalanov očariť," ticho som sa zasmiala.

„Prečo si vlastne hľadal toho vraha ? Kázali ti to ? Alebo tvoja zvedavosť ťa nútila zistiť jeho tvár ? Aj tak je to šialené. Však si takmer zomrel ! Nehnevaj sa na mňa, Apolón, ale nie si normálny. Vrhnúť sa priamo do náručia upírovi. Kde si nechal rozum ? Aj keď si netušil, že sa jedná o upíra, ktorý zdravý človek, ktorému za to neplatia, hľadá vrahov ?" zavrtela som hlavou.