Srdce ako ľad

21# ICE-Upírske kniežatstvo

„Ešte raz vám za všetko ďakujem," stisla som Tiane ruky a ona sa na mňa usmiala.

Nastal čas môjho odchodu. Odhalila som magické bytosti, ktoré sa stále potulujú po svete, naučila sa živote vlkolakov, zistila som, čo sú zač Lovci a žiaľ aj to, že dvaja sú v mojich radách. Vlci ma naučili žiť vo svorke a tiež mi odhalili tajomstvo môjho patrona. Lovci sa zatiaľ stiahli a ja dúfam, že im dajú pokoj, no pre istotu som uvalila pár ochranných zaklínadiel na ich územie tak, že žiaden čarodejník sa k nim nedostane. Netušila som, ako sa odtiaľto dostanem, no aj v tomto mi viac-menej pomohli vlci. Konkrétne Zack. Zúfalo som sa snažila na niečo prísť, keď prišiel ku mne a začal sa so mnou rozprávať. Možno ma chcel len povzbudiť, no mňa vtedy trklo. Raz si sa sem dostala a dostaneš sa aj inde. Toto mi povedal. A má pravdu. Vlci mi povedali, že zo mňa cítiť mágiu, že je vo mne viac ako oheň a ľad. Niečo vo mne klíči a mňa napadol jeden element. Netuším, ako sa môže takto opatrne prejavovať, ale skutočne vo mne kvitol. Tieň. Jedine ten sa vo mne mohol budiť. Ako inak by som sa dokázala premiestniť ? A ak vo mne klíči a vlci ho cítia, mohol by mi pomôcť. Nemám v pláne sa ešte vrátiť do Glendale. Nie, moja ďalšia zastávka je Európa. Len, aby ma tieň nepohltil.

„Daj na seba pozor, Artemis. A ďakujeme," opätovala mi stisk alfa.

„Nie, ja ďakujem vám. Zachránili ste mi život a mnoho ste ma naučili. Stavte sa v Glendale, kedykoľvek. V lesoch nájdete môj zámok, ktorý po mojom príchode trošku prerobím," usmiala som sa a Tiana sa zasmiala, pričom ma vtiahla do objatia.

„Vedela som, že si skutočná princezná," zamrmlala mi.

„Je to len titul," protirečila som jej, no ona zavrtela hlavou a odtiahla sa, aby mi mohla pozrieť do očí.

„Nie je to len titul. Je to niečo viac, Artemis," trvala na svojom. Viac som to nekomentovala a rozlúčila sa aj s ostatnými členmi svorky. Angele vypadlo pár sĺz a žiadala ma, aby som sa niekedy vrátila. Bude jej ľúto za naším ranným behom spolu s Kylom. Úprimne aj ja som dúfala, že sa vrátim.

„Tak poď sem, šteniatko !" zasmial sa a roztvoril náruč. Zasmiala som sa a tuho ho objala. Šteniatko, tak ma volal, pretože som sa zaúčala a bola som pod jeho ochrannými labkami. Zack mi možno najviac pomohol a prirástol mi neskutočne k srdcu. Stal sa akoby mojím bratom.

„Ďakujem ti za všetko, Zack. Za záchranu, za pomoc, za podporu...A prepáč, že si si to za mňa musel často odniesť," zamrmlala som mu do hrude a môj záchranca sa rozosmial.

„Kedykoľvek. Budeš mi chýbať, šteniatko," tuhšie ma zovrel v náručí.

„Aj ty mne, havo," šepla som naspäť. Keď sme sa od seba odtiahli, strčil si ruku do vrecka nohavíc a vytiahol odtiaľ striebornú retiazku. Prekvapene som na to hľadela. Zack sa usmial a pristúpil ku mne bližšie. Zapol mi retiazku okolo krku a pohladil ma po tvári. Prívesok mi spadol na holú pokožku a ja som naň pozrela. Strieborný rožtek mesiaca. Zdvihla som zrak a moje oči sa stretli s tými vlčími.

„Ja nemôžem," začala som, no on zavrtel hlavou.

„Musíš," žmurkol na mňa a pobozkal ma na čelo.

„U Lykaóna, aj ja sa chcem rozlúčiť !" zasiahla do toho Cala a Zack sa rozosmial, no ustúpil. Stála som zoči-voči dievčaťu s kakaovými očami, ktoré mi neverilo a nemohlo ma vystáť. Dokonca sme sa pobili. No, predsa len máme spoločné puto. Hovorí sa, že čarodejníci najskôr spútali ostatným bytostiam mágiu s ich elementami a potom ich postupne vyvraždili. Síce sa hovorí, že čarodejníci vyvraždili všetky bytosti, nie je to pravda. A síce aj vlkolaci tvrdia, že ich mágia bola spútaná, jej prameň nevyschol úplne. To je moje puto s Calou. Ona v sebe má kvapku ohnivej mágie. Preto sme spolu mohli poraziť tých démonov. Hoci sme neboli priateľky, ale spájal nás element. Oheň. Ako vlkolaci učili mňa, ja som učila Calu prebudiť v sebe naplno oheň. Ešte sa jej nedarí práve najlepšie, ale verím, že to pôjde.