Srdce ako ľad

29# ICE-Záchrana v poslednej chvíli

Prechádzali okolo brány, ale Hercules viedol Apolóna ďalej. Blondiak bol úplne zmätený a netušil, čo ho čaká. Kam ho ten vlčiak vedie. Svaly mal napnuté a bol v strehu. Nepáčilo sa mu to. Na chodbách nikde nikoho a čarodejník z toho nemal dobrý pocit. Zrazu zastali. 

Chlapec s jantárovými očami sa otočil na dvojicu za ním práve v momente, keď boli tak nehanebne zabratí do seba, že by sa mu podarilo aj ujsť. Pomaly ich chcel obísť, ale niečo mu preletelo okolo hlavy. Prekvapene sa obzrel na dýku, ktorá ho len tak-tak minula a zabodla sa do steny. Musel to byť poriadne silný hod, keď trčala v kryštálovej stene. Hercules sa odlepil od pier Calypsó a bez toho, aby prerušil ich očný kontakt, zavrčal smerom k Apolónovi:

„Ani na to nepomysli !"

Ohnivý čarodejník preglgol a radšej nepokojne prestúpil z nohy na nohu, pričom sa snažil dopriať dvojici súkromie. Prevrátil očami a zaujato sledoval dýku v kryštáli.

„Bež za Artemis. Bude ťa hľadať. Ja si skočím do izby po pár zbraní a odvediem kopytníka do jeho stajne," prehovoril Vlk a Apolón si urazene odfrkol.

„Ako dlho budeš preč ?" opýtala sa Calypsó a pohladila svojho chlapca po tvári. Apolón prevrátil očami a potlačil štipľavú poznámku.

„Vrátim sa čoskoro," sľúbil Hercules a pobozkal Calypsó chrbát ruky.

„Ale no tak !" neovládol sa už Apolón.

„Daj na seba pozor," kládla Calypsó Herculesovi na srdce.

„Bež a snaž sa tú poradu zdržať. Možno to aj Artemis došlo," popohnal ju Vlk a Calypsó mu stisla ruku. Bez ďalších slov sa rozbehla po chodbe.

„Nemáme veľa času," zavrčal smerom k Apolónovi. Schmatol ho za zápästie a behom ho za sebou vliekol. Blonďavý čarodejník sa potkýňal za Lovcom.

„Hej, čo sa deje ?!" vydýchol Apolón, keď ho Hercules dotiahol do svojej izby. Začal po nej chaoticky utekať a niečo hľadať. Bral do rúk všetky možné zbrane a schovával si ich za opasok alebo pod šatstvo.

„Nikto z nás ten vrah nie je. Niekto špiní Artemisino meno, keď si myslíte, že za to môžeme my. Ty ani ostatní čarodejníci nemáte ani poňatia, čo sme si my prežili, kým Artemis bola údajne mŕtva," odsekol Hercules a za chrbát si zastrčil dva meče.

„A ty ako vieš, že kto je ten vrah ?" zamračil sa Apolón.

„A čo s tým mám ja ?"

„Ty nič, kamoš, ale poskytuješ mi momentálne krytie," zasmial sa Hercules, no potom jeho tvár zvážnela.

„Poznám ho...aspoň myslím, že viem, kto je to."

„Môžem pomôcť," ponúkol sa Apolón a Hercules nadvihol obočie.

„Žartuješ ?! Nie, nič nevieš a skutočne sa mi nechce ťa do tohto zasväcovať. Nie, na to fakt nemám chuť. Ak chceš tak veľmi pomôcť, postaraj sa, aby sa do tejto veci nepchali tvoji kamaráti, okej ?"

„Čože ? Prečo ? Dopekla, vysvetli mi to !" zrúkol zúfalo blondiak.

„Nerozumieš tomu. Nikto z tvojich priateľov tomu nerozumie," odvetil Hercules zastretým hlasom natiahol si na seba čiernu koženú bundu, hoci vonku bolo vyhriate leto.

„Ale-" začal Apolón, no Hercules ho už vliekol po schodoch dolu a bez ťažkostí sa dostali von. Hoci ich stretlo niekoľko čarodejníkov, nikto nič nepovedal. Vyšli do stále teplej noci a Hercules bez problémov prechádzal pozemkov. Dva draky sa k nim okamžite prihnali, ale Hercules sa usmial.