Srdce ako ľad

36# ICE-Trpká láska

Kráčal bezohľadne a rozzúrene ako vyprovokovaný býk. Fučal a kopal do každého opovážlivého kameňa, ktorý sa mu vmontoval do cesty. Tak on si má vybrať?! On?! Asi by mal o tom pouvažovať, pretože Vyvolenému nie je dosť dobrý?! Alebo snáď pochybuje o jeho lojalite?! Čo je pes, u Kirké?! Za to, že Théseus sa správa ako necitlivý sviniar, Apolón mu nemusí prikyvovať! To nech od neho nikto nečaká! Má svoju hlavu!

„Arg!" zavrčal a frustrovane si vošiel rukou do vlasov. Bol ďaleko za lesom, kdesi uprostred prérie a blížil sa ku skalám. Začal kráčať dookola a zbesilo sa ťahal za blond vlasy. Bol ako rozzúrený lev, stačila by menšia poznámka a on by zaútočil.

Zdvihol hlavu k oblohe a zreval. Jednoducho zreval ako zviera. Mal toho plné zuby. Všetkého! Bol šibnutým prostredníkom v celej tejto poondiatej začínajúcej vojne. Jeho sa nikto na názor nepýtal. Všetko záležalo len od Artemis alebo Théseusa. Od Ľadovej princeznej alebo Vyvoleného. Od nikoho iného! Čo sa svet už načisto zbláznil?! Na svete sú aj iní čarodejníci, ľudia, nie len oni!

Jeho rev sa ozýval od stien skál a niesol sa večerom. V hlave mu trešťalo ostošesť, prsty zabáral do vlasov a ťahal sa za ne. Z hrdla mu sršali nadávky miešané s divokým vrčaním. Prsty ho začínali bolieť, ale bolo mu to jedno. Uvítal bolesť. Vytiahol ich z vlasov a zovretými päsťami sa ohnal po vzduchu okolo seba. Nechtami si škrabol po zátylku a opäť sa zahnal. Fučal a ručal. Oháňal sa päsťami, udieral do zeme, kopal, nechty si zarýval do opálenej pokožky. Besnel. 

Keby ho bol teraz niekto videl, pomyslel by si, že ušiel z blázinca. Možno by niekoho napadlo, že je to sériový vrah, ktorý sa teší zo svojho lovu. Sám blonďavý čarodejník si pripadal ako psychopat, ale momentálne mu to bolo ukradnuté. Bol rozzúrený na celý prekliaty čarodejnícky svet. Na každého jedného čarodejníka. Kam to až dotiahli? V celom magickom svete je väčšie dusno ako počas amerických volieb! Opäť zavrčal a krútil hlavou. Vzápätí sa šialene rozosmial. Ruky si založil za hlavou a hľadel na atramentovú oblohu.

Je hlupák! Obyčajný hlupák! Prečo sa na to všetko nevykašle? Odíde. Ujde. Stratí sa čarodejníkom z očí, vytratí sa z magického sveta. Niekam preč, ďaleko. Aj tak za tento chaos je zodpovedná len jediná osoba. Artemis Tenebrisová. Nebyť jej, nevzniklo by toto... Prečo musí byť tak šialene priebojná a tvrdohlavá? A prečo ho, doriti, tak otrasne fascinuje? A možno aj viac ako to...

Nie! Vzdáva to! Kašle na to! Snaží sa ako idiot! Chcel jej doniesť podstatu, ale Calypsó ho pre nejaký dôvod, ktorý mu nebol známy, nepustila. Za to Afrodita si tam pokojne nakráčala ako kráľovná a ani draky nevycerili zuby! Celé mesiace sa snažil dostať sa dnu, ale draky ani jej ľudia ho nepustili. Tak nech! Hodí to celé za hlavu a odíde. Aj tak to bude každému jedno! Koho kedy on zaujímal?

Takto rozhodnutý si chcel ísť po veci do bytu, ktorý zdieľa s Théseusom už štvrtý rok, ale niečo ho zastavilo. Prižmúri oči. Pokúšal sa rozoznať, čo to beží smerom k nemu.

To je kojot? Nie, toto je určite väčšie ako kojot. Nevyzerá to ako kopytník. Je to teda dravec? Vyzerá to ako šelma. Mačkovitá šelma. Puma. Pumy o takomto čase pokojne môžu vyraziť na lov. Ak zacítila Apolónov konský pach, ide priamo po ňom! Skryl sa viac do tieňov, čo mu poskytovali okolité skaly a čakal. Srdce mu divoko tĺklo. Čo ho to napadlo sa hrabať v noci ku skalám?! 

Už počul mačkino vrčanie až prestal dýchať. Ale šelma okolo neho len prebehla a chlapcovi do očí udreli pruhy. Toto nie je puma. A nie je to ani tiger. Respektíve tiger to vlastne je, ale nie tak úplne. Chlapec rýchlo zahnal túto myšlienku. Len ho rozptyľovala.