Slepý bojovník 1: Ako vidieť (Dokončené)

Kapitola IV.

Ďalej kráčali bez slova. Majster viedol Cidraya po cestičke, ale čoskoro z nej odbočili hlbšie do lesa. Agalon bol v Dračích horách iba raz, ale nájsť smer mu nerobilo problém. Ešte stále mal v pamäti vyrytú krajinu ta, ako vyzerala vtedy. Vedel, že cesta potrvá ešte niekoľko dní, ale nepovedal o tom Cidrayovi ani slovo.

Priamo pred sebou videl na oblohe skláňajúce sa slnko. O niekoľko hodín sa bude stmievať. Mali by si pohľadať nejaké miesto na prenocovanie. Z miesta, na ktorom stál zbadal jeden menší skalný previs, pod ktorým by sa dalo dobre prespať. No namiesto toho, aby tam išiel, zavolal na Cidraya.

„O chvíľu sa bude stmievať," povedal.

„A kde prespíme?"

„Ty nájdeš, kde."

„Čo?" Cidrayo neveril, či počul dobre. On má ísť nájsť miesto na prenocovanie?

„Ja? Prečo ja?"

„Pretože ty sa to potrebuješ naučiť. Hocikde by si išiel sám, prvá vec, ktorú musíš vedieť, je nájsť si prístrešie. Najlepšie nenápadné, aby ťa nenašli nepriatelia. Hlavne však potrebuješ v blízkosti vodu a miesto, kde sa dá založiť oheň, aby si si uvaril večeru a odplašil divé zvieratá. Nájdi teraz niečo také."

„A ako to mám urobiť, keď nič nevidím?!" Cidraya zlosť úplne neprešla a Majster práve prilial olej do ohňa.

„Jednoducho hľadaj. Ale nabudúce nechcem vidieť hnev na tvojej tvári."

Lenže Cidrayo namiesto toho, aby sa upokojil, zmraštil tvár do ešte väčšej grimasy.

„Keď ti niečo poviem, očakávam, že ma poslúchneš," povedal Majster naoko pokojne a položil mu ruku na plece. „Nech sa to neopakuje." Ako to dopovedal, stisol chlapcovi rameno tak, že zjojkol od bolesti.

Cidrayo si ešte potom hodnú chvíľu šúchal plece, ktoré ho riadne pálilo. Kto by si bol pomyslel, že tento starý muž má toľko sily? Bolesť mu ale pomohla upokojiť sa, takže po chvíli na ňom nebolo znať, že bol nedávno nahnevaný.

Dobre teda, pomyslel si. Takže prístrešok. Čo hľadať? Najlepšie nejakú jaskyňu alebo skalný previs. Prinajhoršom zhluk kríkov. Kade sa vydať? Doteraz kráčali po miernom brehu, no odkedy prekročili potok, ktorého zurčanie Cidrayo ešte stále počul, svah začal čoraz viac stúpať. Ak chce nájsť nejaké skaly, lepšie bude, ak pôjde smerom hore. Vykročil teda tade. Prešiel niekoľko desiatok krokov, keď začul hučanie menšieho vodopádu. Musel byť na tom potoku, čo predtým prekročili. A kde je vodopád, budú aj skaly. Naozaj, onedlho jeho liesková palica narazila na skalnú stenu. Usmial sa. Teraz ešte nájsť nejaký previs. Bol celkom blízko pri vodopáde, takže išiel smerom od neho. Palicu držal pred sebou a rukou sa držal skalnej stenu a skúmal jej povrch. Čoskoro prišiel na miesto, kde sa stena začala nakláňať smerom k nemu a tým vytvorila menší previs. Nebolo to nič úžasné a keby pršalo, tak by bol pravdepodobne celý mokrý, ale našiel aspoň niečo.

„Majster!" zakričal, „pozrite sa na toto!" Cidrayo bol na seba patrične hrdý, keď našiel prístrešok, preto ho veľmi prekvapilo, keď mu Majster odpovedal:

„Nie, hľadaj ďalej." To snáď nemyslí vážne! Na Cidrayovej tvári sa objavila urazená grimasa. Ale našťastie rýchlo si spomenul, čo Majster hovoril a tvár uvoľnil. Teda aspoň sa o to snažil. Obočie mal stále zamračené. Konečne sa pobral ďalej. Palica pred sebou, ruka na stene. Čakal, že sa stena znova narovná, ale ona sa nakláňala čoraz väčšmi a už po nejakých desiatich krokoch to už bola skôr jaskyňa ako previs.

„Dobre, Cidrayo. To miesto je dobré," povedal Majster, „teraz pôjdem nájsť niečo pod zub a ty zatiaľ rozlož oheň."

„Ale..."