Slepý bojovník 1: Ako vidieť (Dokončené)

Kapitola XLVII.

Marez Regma nevedel, čo si má o priebehu bitky myslieť. Nemali žiadnu väčšiu šancu, to bolo jasné, ale predsa sa im darilo lepšie, ako by niekto predpokladal. Vzhľadom na to, ako boli Rebeli zle vyzbrojení, vyradili z boja veľa Gardistov a ešte ich veľa zostalo živých a bojaschopných. Za to si mohol Navarez sám, keď ich podcenil a neposlal proti nim jazdu. Niekdajší gróf dobre vedel, čo kavaléria zmôže oproti pechote. Ak sú kone dobre rozbehnuté, udupú prvé fronty s nulovými stratami a bez tasených zbraní. Teraz už však bolo neskoro, aby navarezské jazdectvo vycválalo. Rebeli, Gardisti a Regmovi muži sa v priebehu bitky natoľko pomiešali, že nikto nemohol podniknúť nič veľké bez toho, aby nezasiahol aj svojich.

Zlatá jazda sa po prvotnom útoku roztrúsila po celom bojisku, nedalo sa tomu vyhnúť a každý bojoval sám za seba. Keby to však bolo nutné, Marez by im mohol podať rozkazy pomocou vyrezávaného rohu, čo mu visel pri páse. Mal nezameniteľný hlas a jeho muži dôverne poznali všetky signály. Dúfal však, že ho nebude musieť použiť, nechcel byť viac veliteľom. Už sa dopustil primnohých chýb. Nech teraz o nich rozhoduje osud.

Dlhým jazdeckým mečom sekal Gardistov, ako mu prišli pod ruku a občas odrazil nejaký úder, no obranou sa príliš nezapodieval. Chcel pozabíjať čo najviac nepriateľov, nie prežiť bitku a okrem toho svoj štít stratil ešte kdesi pri Wazurre. Zatiaľ neutrpel žiadne vážne zranenie, ale vedel, že to sa určite zmení. Práve sa snažil vyslobodiť meč, ktorý sa zakliesnil v brnení jedného Navarezčana, keď ďalší naňho zaútočil z druhej strany partizánom. S úľavou zistil, že tentoraz nemá strach. Podarilo sa mu uvoľniť meč, ale bolo príliš neskoro na to, aby odrazil kopiju. S odovzdanosťou hľadel na približujúcu sa čepeľ.

Bol to akýsi jazdec, ktorého meč presekol násadu kopije, keď bola len na piaď od Regmovho tela. Nebol to jeden z jeho mužov, pretože kým wazurrské kone boli plavej srsti, tento človek sedel na štíhlom vraníkovi. Až keď sa otočil, rozpoznal Marez kráľovský erb.

„Nečakal som, že vás ešte uvidím živého, gróf," zakričal naňho ponad huriavk bitky. Regma rozpoznal ten hlas. Chcel povedať, že už grófom dávno nie je, ale nepatrilo sa oponovať následníkovi trónu.

„Zachránili ste mi život, princ," povedal zrejmé, lebo nevedel, čo odpovedať a popritom sťal ďalšieho Gardistu. Teraz ich kone boli bok po boku, viac stáli ako kráčali, lebo Navarezčania naokolo im nedávali veľa možností na postup vpred.

„Ak by ste neprišli so Zlatou jazdou, môžbyť sme už dávno mŕtvi."

Možno to bola pravda, ale najskôr všetci čoskoro umrú tak ako tak. Odrazil zopár navarezských mečov a jedného nepriateľa naplocho ovalil po hlave. Princ ešte niečo hovoril, ale pre hluk mu nerozumel. Rýchlym pohľadom sa poobzeral po bojisku. Áno, najskôr tu všetci umrieme. Ani na útek to nevyzeralo sľubne. To, že by vyhrali, mu ani nenapadlo.

„Bojuje aj Druhý Medveď?" opýtal sa, lebo práve tento človek nariadil vypáliť jeho mesto až do základov.

Aaden prikývol a mečom ukázal kamsi za seba. „Myslím, že som ho videl niekde tamtým smerom," prezradil krátko a jeho čepeľ bola znova v pohybe.

Regma sa pozrel v tú stranu. Dlho nič nebadal a jeho pozornosť zamestnávali vojaci okolo neho, ale napokon sa mu podarilo zočiť povestného generála. Nemohol si ho pomýliť, už raz tú pompéznu zbroj videl. Prilba bola vytepaná do podoby medvedej hlavy a jeho pancier bol bohato zdobený zlatom. Z pliec mu splýval karmínový plášť s vyšitým obrovským zlatým medveďom, ktorý svietil doďaleka. Niekto si dal poriadne záležať na tom, aby generála spoznali už z veľkej vzdialenosti.

Druhý Medveď s kýmsi bojoval a Marez bol prekvapený, že súboj trval dlhšie ako niekoľko úderov. Rebeli majú takých dobrých bojovníkov? Na jeden šialený okamih mu napadlo, že by sa otočil tým smerom a šiel by sa pomstiť za Wazurru, ale tú myšlienku radšej hneď zavrhol. Nebol taký dobrý bojovník, aby zabil legendárneho generála, radšej ešte pred smrťou trochu preriedi navarezské rady.