Kapitola XXXIII.

88 11 1
                                    

Už čosi vyše mesiaca sa Naen sa skrýval v dedine neďaleko Rovizu. Neostali mu už žiadne peniaze a vyzeral ako žobrák, a tak sa potešil, keď ho konečne Javan zavolal do Rovizu. Mali sa stretnúť v tom istom nepoužívanom dome.

Prišiel neskoro večer a dal si záležať, aby ho nikto nevidel, hoci najskôr by ho ani jeho známi nespoznali. Javan tam už naňho čakal a bez úvodu mu podával list s pečaťou jilánskeho kráľa: „Pôjdeš do Marolery a dáš kráľovi toto," oznámil Javan. Ďalší list pre Aoshira, pomyslel si Naen. Toto nedopadne dobre. Ale i tak ten kus papiera vzal do ruky. Nezobrať ho by znamenalo riskovať viac, než spraviť čokoľvek, čo si preňho Javan vymyslel.

„Dáš mu to ako jilánsky posol," pokračoval. „Potom sa postaráš, aby sa kráľovi dostalo do uší, že gróf Enwin sa cestou do Marolery s vojskom zastaví v Meenaare. Rozumieš?" Naen prikývol. Takže už vyhlásili vojnu, rozmýšľal. „Rob všetko pre to, aby Marolera prehrala. O desať dní čakám hlásenie. Tu, pri západe slnka. Nájdi si spoľahlivého posla, ale ty zostaň v Marolere. Posledná vec, ktorú od teba chcem je, aby si sa počas bitky zamiešal medzi Rebelov a odišiel s nimi do RETY. Medzi svojimi vojakmi nemajú poriadok, nemalo by to byť ťažké." Naena zamrazilo. Má ísť k Rebelom? Ak ho spoznajú, nevyviazne so zdravou kožou.

„Správaj sa ako jeden z nich, nech ťa nepodozrievajú. Ja sa ti v pravom čase ozvem. Dúfam, že rozumieš, v akej sa nachádzaš situácii," povedal Javan a jeho pohľad akoby prenikal do Naenovej duše. „Snáď nemusím zdôrazňovať, čo by sa ti mohlo stať, ak by si neposlúchol." Naen nasucho preglgol a prikývol. Jazvec má určite aj v Marolere svojich ľudí a dať ho zabiť by nebolo také ťažké. „To je všetko, môžeš ísť."

„Budem potrebovať peniaze..." trochu bojazlivo povedal Naen. Na jeho radosť mu Javan hodil mešec plný mincí. Na jeho ešte väčšiu radosť to boli všetko zlatky. Stisol v dlani mešec a rýchlo sa vytratil preč, splniť zadanú úlohu.

Javan sledoval, ako Naen mizne vo dverách. Bol so sebou celkom spokojný. Jeho nová sieť sa pomaly rozrastala. Ešte sa nerozhodol, či zobrať Naena do služieb bol dobrý krok, no vždy sa oplatí mať naporúdzi človeka, ktorý dlhuje za svoj život. Skutočne sa vedel dobre vykrúcať zo zlých situácií, no jeho zatknutie bolo dôkazom Naenovej omylnosti. Preto bolo jeho preskúšanie neodbytnou nutnosťou.

Ani jedna z vecí, ktorými ho Javan poveril, priamo nesúvisela s jeho skutočným poslaním. Vlastne by ani nemohol prezradiť, že jeho skutočnou úlohou je len dozerať na grófa Enwina a zistiť, či je vhodným kandidátom na andalónskeho miestokráľa, keď sa táto krajina konečne pripojí k Navarezskej ríši. Takáto nudná úloha bola trest a zároveň skúška od Štvrtého Medveďa, a hoci Javan nespravil žiadnu chybu (okrem toho, že dôveroval tomu bastardovi Líškovi), musel ju prijať. Dostať Naena medzi Rebelov, by mohol byť prvý krok k tomu, ako to Líškovi všetko splatiť.

Ostatné úlohy, ktoré Naenovi zadal, by mohli pomôcť Gardistom vo vojne, a možno, keď spraví niečo navyše, pomôže mu to opäť získať dôveru v generálových očiach. Dobrým príkladom by mohlo byť prinútenie kráľa rozdeliť svoju neveľkú armádu na viacero frontov. To, že Enwin poslal posla za jilánskym kráľom s cieľom presvedčiť ho, aby neposielal pomoc Andalónii, vedel už dávno. Stačilo len zabiť vracajúceho sa posla a prepísať list. Keď Aoshiro dostane kladnú odpoveď a bude sa spoliehať na posily, ktoré nikdy neprídu, rozdelí vojsko na dva fronty. To iba urýchli jeho porážku. Bola to aj dobrá príležitosť vyskúšať svojich nových špehov. Našiel dvoch celkom schopných bojovníkov - chlapca a dievča. Chcel zistiť, ktorý z nich je lepší, a tak im zadal úlohu zabiť jilánskeho posla. Tajne dúfal, že sa to podarí tomu mladíkovi, pretože nerád spolupracoval so ženskými, no dievča zabilo aj posla, aj svojho konkurenta. Musel uznať, že je veľmi šikovná. Predstavila sa mu ako Virris.

Slepý bojovník 1: Ako vidieť (Dokončené)Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora