Operácia Husky

44.KAPITOLA: Triky Rogue Five

"Tak, a máme vás, Rogue Five, pristihnutých priamo pri čine,"pousmial sa Gates. "Konečne ."

Všetci traja mlčali. Nemohli hovoriť, pretože by ich poznali.

"Niekto vám vyrezal jazyk, alebo sa hanbíte?"zasmial sa Carsen. "Tak sa už ozvite."

"Môžete hovoriť!"vykríkla Fast, ktorá sotva stihla dokončiť zmenu hlasu.

"My nie sme Rogue Five,"ozvala sa prvá Wise úplne hrubým hlasom.

"Myslíte, že sa necháme len tak oklamať zmenenými hlasmi? Viem, že je to tvoja práca, Fast,"skríkol Gates, ktorý vedel, že určite nestojí pred ním, pretože ona je tá, ktorá všetkým práve zmenila hlas.

"Kto je Fast?"ozval sa priam robotickým hlasom Mysty.

"Nerob si srandu, Mysterious. Trafil som? Si Mysty, však? Tým pádom ty si Wise a ty budeš..."Gates si hlaveň zbrane priložil k hlave a začal sa nou škrabať,"Funny! Alebo Adorable? Čo myslíš ty, Carsen?"

"Podľa mňa to je Funny."

"Aj podľa mňa,"usmial sa. "Tak čo, ako to spravíme? Pôjdete s nami po dobrom, alebo po zlom?"

Mysty sa nesústredil, pretože mu Ady vysvetľoval plán. Nebol dokonalý, mohlo sa dokonca stať, že by nevyšiel, no Mysty v tej chvíli, čo ho vypočul celý, vedel, že to bude ich únikový plán. Usmial sa.

"Čo sa smeješ, Mysty? Fast ti povedala nejaký vtip?"

"Nie som ten váš Mysty, ale vy si to myslíte. A podľa vášho správania viem, že Rogue Five chcete dostať za mreže, nechcete ich zabiť. A ak si naozaj myslíte, že sme Rogue Five, neublížite nám. Preto môžeme spraviť hocičo."

"To nie je pravda!"vykríkol Carsen nahnevane.

"Naozaj? Tak čo spravíte teraz?"povedal a prudko vytiahol zbraň. Oboch detektívov trhlo, no nespravili nič.

"Ste si moc istí, že sme Rogue Five. To nie je dobré. Vidíte ich všade, kde sa pozriete. Ako keď Hitler všade videl ústup protivníkov."

V tom momente začali všetci pomaly cúvať. Rogue Five si totiž vytvorili svoj vlastný jazyk so slovami ako útok, zastávka, alebo spomínaný ústup. Kedykoľvek počas akcie tieto slová použili vo vete, všetci vedeli, čo majú robiť.

"Čo má so mnou spoločný Hitler?"

"Obaja ste prehrali,"pousmial sa Mysty. "Teraz!"

Keďže si detektívovia mysleli, že pred nimi je Rogue Five, nechceli ich znovu stratiť, preto začali robiť to, čo oni. Keď cúvali zlodeji, tak aj detektívovia. Keď zlodeji zastavili, zastavili aj detektívovia. Neuvedomili si však, že všetko je to len súčasť plánu, ktorý nastražila Fast. Bála sa, že sa nejakou cestou dostanú k dodávke, preto všade, kde sa dalo, ponastražovala pasce, pričom sa detektívovia do jednej z nich práve chytili. A keď dostala signál od Mystyho, hneď ju spustila.

Na mieste, kde detektívovia stáli, zrazu začali vybuchovať petardy. Detektívovia prestali dávať pozor na zlodejov a začali skákať, aby sa vyhli iskrám a pušnému prachu.

"S dovolením,"povedal zrazu Funny, ktorý z vrecka vybral dva slzné spreje a nastriekal ich do očí mužov zákona. Tí si ich ihneď zakryli a z toľkej bolesti začali kričať, zatiaľ čo sa zlodeji rútili k dodávke.

"Za nimi!"vykríkol Gates, ktorý sa cítil ponížený, a spolu s Carsenom si začali rýchlo trieť oči a utekať ich smerom. "Nesmú nám ujsť!"

Keď zašli za roh, uvideli, ako dve čierne dodávky práve opúšťajú parkovisko v oblakoch prachu.

"Tu detektív Gates,"zakričal Gates do vysielačky,"ohlasujem dve čierne dodávky švajčiarskej značky. Idú smerom od banky Husky na západ, pravdepodobne budú chcieť opustiť krajinu smerom na Nemecko. Zadržujú tehličky zlata, opakujem, zadržujú tehličky zlata. Vyhláste pátranie. Končím."

"Čo oči?"spýtal sa Carsen, ktorý síce stále mal červené a zaslzené oči, no už videl lepšie.

"Zlepšuje sa to. No tak, nestoj tam len tak, nasadajme do auta a poďme za nimi!"

Prvá dodávka sa našla o polhodinu po vyhlásení pátrania pár kilometrov za mestom. Dvaja detektívovia sa hneď vydali na miesto nájdenia.

Už zďaleka videli akúsi húštinu obkolesenú policajnými autami a všade pobehujúcimi policajtmi. Vystúpili z auta, pri policajtoch ukázali odznaky a priblížili sa k čiernej dodávke, ktorá bola odstavená v húštine. Pri dodávke zrazu uvideli známe tváre, Steina a Beihofnera.

"Odkedy sme prišli, nič sa vo vnútri nepohlo. Asi sa boja!"zasmial sa Stein.

Gates prevrátil očami a rýchlym pohybom rúk otvoril zadné dvere dodávky. Bohužiaľ, bola prázdna.

"Čo to..."nestačili sa všetci diviť.

Všetci boli naštvaní. Zase ich oklamali a dokázali im ujsť. Ale netreba strácať nádej, pomyslel si Gates. Je tu ešte druhá dodávka. Možno že ju tu nechali pristavenú a teraz sa niekde vezú spolu so zlatom v druhej dodávke. Problém je, že nevedia, kde je druhá dodávka.

Preto sa na to teraz vykašľal a zatiaľ išiel s ostatnými prehľadávať okolité lesy, pre istotu. No ani po trištvrte hodine hľadania nič nenašli, tak sa vrátil, sadol si na auto a začal piť kávu, ktorú mu ponúkli.

"Offizier,"po hodine podišiel k Steinovi mladý nemecký policajt, s ktorým sa chvíľu nezrozumiteľne rozprávali. Po skončení rozhovoru detektív kývol a vrátil sa.

"Našli sme už aj druhú dodávku. Pri jednej malej dedinke na severe Švajčiarska."

"Dopekla, snažia sa ujsť z krajiny,"zavrčali Gates a Carsen naraz.

"Poviem polovici policajtov, nech tu zostanú a polovica ide s nami."

O hodinu sa všetci štyria detektívovi nachádzali v malej švajčiarskej dedinke, na hlavnom námestí, kde do malej sochy akéhosi švajčiarskeho géniusa nabúrala čierna dodávka. Nebolo možné, aby to niekto prežil.

Áno, všetci v dodávke boli mŕtvi. Bolo tam päť mŕtvych cestujúcich.

"Sú to oni?"spýtal sa Carsen s kamennou tvárou, no vo vnútri už slávil. Nebol rád z toho, že zomreli, ale z toho, že už viac nie sú problém.

"Ruksaky tu sú,"povedal Gates, ktorý vošiel do dodávky a poťažkal tri ruksaky. No keď ich otvoril, boli plné tehiel.

"Dopekla, zlato tu nie je,"zaklial. Pozrel sa na mŕtvoly a zvesil hlavu. "A toto nie sú oni."

Chvíľu sa nič nedialo a Gates iba ťažko dýchal, no vtom prudko udrel päsťou do boku auta.

"Do riti!"vykríkol na plné hrdlo.