"A potom mu hovorím: Čože? Ako to myslíš, že so mnou večer nebudeš?"zasmiala sa blondína v čiernom saku, ktorá sedela za veľkým pultom a telefonovala.
Zrazu do veľkej haly vbehol zlodej, ktorý pred pár dňami ukradol Rogue Five ich zlaté tehličky. Na sebe mal to isté, čo pri lúpeži, teda modré rifle, čierne tričko s názvom skupiny Disturbed a riflovú bundu.
Bol zadychčaný a takmer sa k pultu nedostal, no keď to dokázal, oprel sa oň rukami a sťažka dýchal.
"Chvíľu počkaj,"povedala žena jej poslucháčovi na druhej strane telefónu a začala sa venovať zlodejovi. "Dobrý deň, vitajte v lekárskej spoločnosti Genesis. Čo si prajete?"
„Potrebujem sa stretnúť so šéfkou."
„To nie je možné, šéfka je zaneprázdnená, a bez previerky vás nemôžem pustiť."
„Dostaňte ma k šéfke Westriverovej!"skríkol naštvane chlap.
„Prepáčte, pane, ale ak nemáte zamestnaneckú kartičku, nemôžem vás pustiť."
„Čo ma nespoznávate, Sheryl? To som ja, Thomas!"
„Prepáčte, ale bez kartičky vás nepustím."
„Ale dopekla aj s vami všetkými,"povedal zadychčane a začal sa prehrabávať vo vreckách nohavíc. Po chvíli v nich našiel svoju zamestnaneckú kartičku, ktorú podal Sheryl.
„Tak, čo teraz?"
Sheryl sa na kartičku podozrivo pozerala.
„Dobre, môžeš prejsť, Thomas,"usmiala sa nakoniec a kartičku mu dala späť.
Ten úsmev si môžeš strčiť, pomyslel si Thomas, keď prešiel popri Sheryl (ktorá už zas telefonovala) do budovy.
Keďže výťah na prvom poschodí nefungoval, rýchlo vybehol po sklenených schodoch až do piateho poschodia, odkiaľ išiel na najvyššie funkčným výťahom.
Ocitol sa v obrovskej miestnosti, ktorá nemala nič spoločné so zdravotníctvom.
V miestnosti za štyrmi radmi stolov sedeli mladí muži a ženy, ktorí sa potili vo svojich bielych košeliach za počítačmi, ktoré ožarovali ich unavené tváre.
Thomas si ich radšej nevšímal, v rýchlosti prebehol pomedzi nich a dostal sa až na koniec miestnosti, kde vyšiel po malom schodisku a otvoril dvere vedúce do kancelárie šéfky.
Tá síce bola malá, ale zariadená skromne určite nebola. Na pravej strane sa nachádzal pracovný stolík z čierneho dreva, kde boli papiere a rôzne ozdoby. Za ním bola zasunutá stolička z kože. Na ľavej strane trónila kožená súprava gauču a sedačky, pred ktorými bol sklenený stôl s dvoma pohármi plnými hnedého alkoholu. V strede na zemi ležal indický farebný koberec a namiesto steny sa priamo oproti dverám nachádzalo obrovské okno s výhľadom na New Orleans, pri ktorom stála žena. Na sebe mala čierne sako s čiernou sukňou, ryšavé vlasy v drdole, na očiach okuliare a na tvári úsmev, ako si prezerala nejaké fotografie na svojom tablete.
„Pani Westriverová, šéfka,..."zakoktal sa Thomas.
„Ako to išlo, Thomas? Máš pre mňa čas?"
„Áno, mám, šéfka. Viete, na začiatok by som vám chcel veľmi poďakovať za to, že ste na túto úlohu vybrali práve mňa, a..."
„Preskoč detaily, Thomas, nudíš ma,"povedala žena, zatiaľ čo listovala v galérii obrázkov.
„Dobre, prejdem k veci. Takže, nájsť ma a zobrať si ich veci im trvalo 43 minút, odkedy som ich ukradol."
„Dobre,"prikývla žena. „A druhé číslo?"
„A 23 minút im to trvalo odvtedy, čo sa zobudili. Ste s výsledkami spokojná?"opýtal sa Thomas neisto, s veľkými očami.
„Nadmieru,"povedala a začala sa smiať, zatiaľ čo sa na tablete pozerala na fotku Mystyho...
YOU ARE READING
Operácia Husky
AdventurePätica zlodejov sa po neúspešnej akcii rozhodla, že sa rozdelia a so zlodejinou nadobro skončia. Všetci sú po troch rokoch spokojní s tým, čo robia a čím sa živia. No vtedy k nim zavíta návšteva oznamujúca novú lúpež... Čaute, čitatelia! Toto je môj...
