Operácia Husky

6.KAPITOLA: Drážďany

A tak sa aj stalo. 23. februára o 21:13 presne päť rozdielnych, no zároveň rovnakých ľudí stáli na piatich rôznych letiskách po celej Amerike, pripravení letieť 12 hodín do nemeckých Drážďan. Našťastie, nemecký minister vnútra bol veľmi vplyvný, takže každý z piatich ľudí mal vlastný tryskáč s pilotom (každý z nich mal nalietaných 3000 hodín), dvoch ochrankárov a servis so siedmimi chodmi.

Nakoniec sa predsa len všetci v šťastí dostali do Dráždan, každý takisto na iné letisko, kde na nich čakali luxusné limuzíny. Každého odviezli na miesto tajnej stretávky jednou z piatich ciest a každého do budovy pustili jedným z piatich vchodov, pričom každý z nich bol doprevádzaný jedným bodyguardom.

Všetci sa dostali do obrovskej miestnosti. Podlaha bola z mahagónnového dreva, pokrytá orientálnymi kobercami (darček od indického veľvyslanca). Celá miestnosť bola pokrytá nespočetným množstvom obrazov od van Gogha, cez Rembrandta až po da Vinciho a v jej strede sa nachádzal veľký operačný stôl (samozrejme nie na lekárske operácie, ale na vojnové či politické)

"Ahoj, Ady, ako sa máš? Vlastne nemáš, keď si bezo mňa?"

"Ahoj, Fast, vidím, že keď si sama, používaš ten istý drahý a bezúčinkový kondicionér."

"Ty máš čo hovoriť, stále máš tie isté priblbé vlasy,"odpálkovala.

"A ty ksicht,"homerunoval Ady.

"Ahoj, Mysty!"Wise sa usmiala a zakývala, na čo jej Mysty odkýval.

"Takže,"ozval sa Funny. "Vie vôbec niekto, prečo tu sme?"

"Na moje pozvanie,"zrazu sa otvorili šieste dvere, z ktorých vyšiel rad mužov v uniformách na čele so starším mužom s fúzami a monoklom (klasickým vzorom superzločinca).

"Kto vlastne ste?"

"Dovoľte mi predstaviť sa,"podišiel k stolu. "Moje meno je Wolfgang von Hidenburg a som nemecký minister vnútra. A potrebujem vašu pomoc."

"Prečo práve našu?"

"Pán Ryan vám to vysvetlil, pán Mysty, potom im to vysvetlite,"poprosil ho von Hidenburg.

"A o akom type pomoci sa tu vlastne bavíme?"

"Potrebujem od vás, aby ste..."

"Prepáčte za prerušenie,"vložil sa do debaty Adorable, "ale poznám jedno latinské príslovie, ktoré vystihuje túto situáciu. Quid quo pro. Čo za to?"

"Pán Adorable, páčilo sa vám lietadlo, v ktorom ste leteli? Je vaše. Pani Fast, čo limuzína? Pohodlné sedenie vo vyhrievaných sedadlách? Je vaša. Pani Wise, videli ste na ceste sem park s fontánami? Je váš. Zoženiem vám čo len chcete."

"A čo záloha?"

"Moje slovo vám nestačí?"

Všetci však pokrútili hlavou.

"Pozrite, ja som len človek, ktorému záleží na jeho krajine a je pre ňu ochotný spraviť čokoľvek. Som správny a zásadový chlap. Musíte mi veriť."

"Dobre,"povedal Mysty po chvíli váhania. "Zasväťte nás do plánu."

"My žiadny plán nemáme."

"Ako to, že nemáte?"

"Nie sme takí dobrí, ako vy, preto si plán vymyslíte sami."

"Dobre,"povedala Fast pretiahnuto. "Tak nám povedzte, čo ideme robiť."

"Nedávno bolo z nemeckej centrálnej banky odcudzených 27 zlatých tehličiek, každú v hodnote 29,6 milióna nemeckých frankov. Potrebujeme, aby ste ich ukradli späť."

"Nie je to nejako veľa za tehličku?"

"Je. Tieto tehličky sú vytvorené zo zliatiny zlata a iného drahého kovu. Vraveli mi jeho názov, ale nezapamätal som si ho. Ak sa tie tehličky do dvoch týždňov nedostanú naspäť, ekonomika zkrachuje a Nemecko sa dostane do dražby."

"Prečo do dvoch týždňov?"

"Nové zákony. O dva týždne sa totiž dávajú fondy školám, úradom a podobne."

"Vie o tejto krádeži ešte niekto?"

"Všetci, ktorí o nej vedia, sú v tejto miestnosti."

"A viete, kde tie tehličky zmizli?"

"Hľadali sme ich strašne dlho, pracovalo na tom tristo dobrovoľníkov, ktorí nevedeli, prečo to hľadajú, no nakoniec sme ich objavili v Švajčiarsku."

"V Švajčiarsku?"

"Áno, v malej a uzavretej banke menom Husky v hlavnom meste Bern. Táto banka je najstráženejšou v Strednej Európe a nie je ľahké si do nej hocičo odložiť. Ukladajú sa tam iba vzácne či drahé veci, ktoré majú cenu nad 250 miliónov frankov. Všetko o tejto banke máte v zložke."

"A tá je kde?"

"Vo vašej základni predsa."