12.KAPITOLA: Alex Kohl

50 5 0
                                    

"Takže ste túto ženu videl?"spýtal sa Gates malého sivovlasého muža, ktorý stál za pultom ukazujúc mu fotku Wise.

"Áno, tá tu bola,"povedal ostrým nemeckým prízvukom.

"A správala sa nejako nezvyčajne?"

"Ani nie, len si kúpila kapučíno, sadla si tam ku oknu a niečo čítala."

"Viete nám opísať, ako vyzeralo to, čo čítala?"

"Asi nejaký spis, alebo zložku."

"Kedy presne tu bola?"

"Prišla asi o deviatej ráno a odišla okolo šiestej večer."

"A celý čas si čítala, áno?"

"Áno, a keď vypila kávu, kúpila si novú. Včera si tu kúpila zo desať káv."

"Videli ste aj to, kde potom išla?"

"Videl som len, ako vyšla a namierila si to k budove oproti. Tam odbočila za roh a ďalej som nevidel."

"Dobre, ďakujem za informácie. Ak by sa tu ešte ukázala, zavolajte mi,"Gates podal mužovi vizitku.

"Čo si zistil?"spýtal sa Carsen čakajúci pred kaviarňou.

"Nič nové. Bola tu, kupovala si kávy a čítala akýsi spis. Ak by sme vedeli, čo ten spis obsahoval, mohli by sme predpovedať ich ďalšie kroky a vedeli by sme ich ďalší cieľ."

Zrazu Gatesovi zazvonil telefón.

"Gates. Čo sa deje?"

"Našli sme obchod, v ktorom vraj nakupoval Adorable,"započul Carsen Steinov hlas.

"Dobre. Dajte mi adresu a prídeme tam."



Po dvadsiatich minútach chôdze sa americkí detektívi dostali pred malý obchod so zmiešaním tovarom.

Názov bol po nemecky a k tomu strašne zložitý, ani jeden z nich ho nevedel prečítať, nie to ešte preložiť.

Keď vstúpili dovnútra, uvideli Steina a Beihofnera, ako si prezerajú tovar.

Aj nemeckí detektívi uvideli amerických priateľov a všetci sa vydali za predavačom.

"Dobrý deň, drahí páni,"pozdravil sa im vysoký muž, ktorý mal pred sebou lístok : Axel Kohl vám praje príjemný deň. "Čo by ste si radi kúpili? Náboje do zbraní? Alebo radšej nejaký nemecký suvenír do USA?"

"Ako viete, že sme američania?"nechápali Gates a Carsen.

"Prosím vás, americký kukuč spoznám vždy,"usmial sa. "Bez urážky."

"Chceme sa vás spýtať na pár otázok."

"Pokiaľ ide o tie pokuty, tie som už dávno zaplatil a tie tri telefóny som poctivo kúpil, neukradol ich."

"O tom sa porozprávame inokedy,"povedal Stein a Beihofner vytiahol fotku Adorableho. "Videli ste tohto muža?"

"Samozrejme, na neho sa nedá zabudnúť."

"Takže tu bol."

"Presne tak,"pritakal predavač. "Včera tu bol a nakupoval ako keby mal zlatú kreditku."

"Viete nám povedať, čo všetko nakúpil?"

"Spomínam si, že kupoval asi dvadsať jednorázových telefónov, náradie, zapaľovače, akési chemikálie, slepé náboje do zbraní, vreckové nožíky, SIM karty a laná s kotvičkou."

"Nič viac?"

"Samozrejme, že toho bolo viac, ale toto je jediné, čo si spomínam. Prečo ho vlastne hľadáte?"

"Je to medzinárodný zločinec."

"No, mne je jedno, či je to zločinec alebo Hollywoodska hviezda, ale včerajším nákupom zaplatil vysokú školu môjmu synovi."

"Dobre,"povedal Stein. "Ak si na niečo ešte spomeniete, alebo sem ten muž príde, zavolajte."

"Samozrejme, šéfe,"muž za pultom zasalutoval a detektívi odišli.









































































Operácia HuskyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora