Operácia Husky

43.KAPITOLA: Únik z banky Husky

"Naozaj ?"spýtala sa Wise nedôverčivo.

"Naozaj?"zopakovali ostatní.

"Áno. Je to prvá lúpež po troch rokoch a nemôže skončiť zle. Musíme Husky vykradnúť."

"Pravda,"pritakali všetci.

"Dobre, ale ak to chceme stihnúť, musíme sa pohybovať rýchlo. Fast, pokračuj v lámaní trezoru. Ady, za ako dlho sa ku nám dostanú ochrankári?"

"Máte asi sedemdesiat sekúnd, kým príde prvá vlna. Potom prídu vlny v dvadsať sekundovom rozmedzí."

"Výborne,"počítal Mysty v duchu. "Fast, máš to?"

"Hotovo, trezor je otvorený."

Žiadny z troch zlodejov neváhal a hrnul sa k trezoru. Mysty ho otvoril a odhalil pyramídu vytvorenú z blyštivých tehličiek zlata.

Funny zatiaľ otvoril tri ruksaky a zatiaľ čo ich Wise pridržavala, Funny s Mystym rozdelili kopu zlata na tri a každú časť dali do jedného ruksaku. Potom trezor rýchlo zavreli, do ruksakov dali zvyšok výbavy, ktorú použili a zmizli z bankového trezoru, ktorý zavreli.

"No do riti,"zaklial Funny, keď si dal ruksak na plecia.

"A teraz tak, ako sme sa dohodli. Funny?"

"Miznem horom. Tak nazdar. Stretneme sa v dodávke,"pozdravil a už utekal horom.

Vyšiel na najvyššie poschodie a dverami sa dostal na strechu.

Začal si vyťahovať záložný padák, aby zoskočil, no zdola započul ochrankárov, preto sa na to vykašľal a čakal.

"Stoj!"zakričali dvaja ochrankári so zbraňami v ruke, keď sa dostali na strechu a uvideli Funnyho.

"No tak, páni, ja to zlato potrebujem."

"Nemáš kam utiecť. Opatrne polož ten ruksak na zem a odstúp od neho."

"To nepôjde,"povedal Funny a spoza chrbta vybral lano s malou kovovou kotvou. "A mimochodom, mám kam utiecť. Nazdar, cucáci!"

Na nič nečakal, rozbehol sa proti hrane budovy a skočil. Stihol sa kotvičkou zachytiť o budovu a mieril k oknu.

"Funny, čo to robíš?"spýtala sa Wise.

"Idem našou záložnou cestou, cez okno."

"Funny, veď som vravela, že je len 63-percentná šanca, že sa otvorí!"skríkla, keďže sa zľakla, že už Funnyho neuvidí.

"To áno, ale je stopercentná šanca, že sa rozbije,"povedal a veľkou rýchlosťou nabúral do okna.
To sa rozletelo na milióny kúskov a Funny sa dostal do budovy. Ocitol sa vo veľkej miestnosti s mnohými stolíkmi, spoza ktorých vykúkali zvedavé tváre.

"Páni, cítil som sa ako Night Angel,"povedal potichu."Nenechajte sa rušiť,"pousmial sa a rýchlo vybehol z miestnosti. Na chodbe sa stretol s Mystym a Wise.

"Ahojte. Znova,"pousmial sa a spolu sa vydali po chodbe, k dodávke.

"Ty si to všetko plánoval?"spýtal sa Mysty.

"Možno aj hej,"zasmial sa.

V banke vládla panika. Na chodbách sa nenachádzali len zlodeji, boli tam takmer všetci zamestnanci banky, ktorí nevedome bránili ochrankárom, aby zlodejov chytili.

Plány sa menia. Vždy a všade. A zmenil sa aj tu. Mysty pri plánovaní hovoril, že neplánujú vyjsť hlavným vchodom. No výťah uniesol iba jednu osobu, aj ventilácia bola malá a hore už nestíhali vyjsť, preto išli stále nižšie a nižšie.

Mysty vedel, že ak vyjdu hlavným východom, majú ich. Aj keby im zdrhli, bolo tam asi tridsať svedkov, ktorí mohli dosvedčiť, že videli ich tváre.

"Ady? Kúpil si..."

"Lyžiarske masky pre prípad, že by sa niečo pokazilo a museli by ste vyjsť hlavným vchodom? Samozrejme."

Mystymu odľahlo. Bol to vrodený inštinkt, báť sa, no vedel aj, že svojmu tímu môže veriť za každých okolností. Bol pre neho ako rodina.

"Dobre, tak si ich nasaďme,"povedal a všetci traja si v behu zakryli tvár čiernou lyžiarskou kuklou.

Dobre spravili, pretože už o pár sekúnd sa v chodbe ocitli dvaja strážnici, ktorí by ich tváre videli.

No aj keby ich videli, nebol by to ich najväčší problém. Boli to tí dvaja ozbrojení, steroidmi nadopovaní strážnici, ktorí práve teraz stáli v ceste.

Funny a Wise okamžite zastali, no Mysty pokračoval. V polovici cesty zhodil ruksak so zlatom a s úsmevom sa na ochrankárov vrhol. Tí ani nestihli vybrať svoje zbrane a Mysty už jedného stihol kopnúť do nohy (čím mu zaručil stretnutie s podlahou) a druhému sa dostal ku chrbátu, na ktorý tresol tak, že strážnikovi vyrazil dych. Ešte pre istotu mu podrazil nohy a aj druhý strážnik ležal doluznak k zemi. Prvý sa však začal stavať, preto Mysty neváhal a uštedril mu tri rany päsťou. Prvá letela na ľavé líce, druhá na pravé a tretia sa zdola stretla s jeho bradou, čím ho knokautoval.

Dvaja spoluzlodeji sa nevedeli vynadívať na divadlo, ktoré práve videli a boli ohúrení až tak, že zabudli na zatvorenie úst.

"No čo, ja som vravel, že som sa niečo naučil,"pousmial sa Mysty šúchajúc si päsť, ktorá stretnutie so strážnikovou tvárou neniesla najlepšie. "No na čo čakáme? Bežme!"

O niekoľko minút sa dostali na prízemie, kde pred chvíľou stál Ady a rozprával sa s tučným strážnikom. Ten sa strácal v dave ľudí, ktorí sa snažili dostať von z banky.

"A čo teraz? Tie dvere sú zabarikádované na minimálne dvadsať minút."

"Nie nutne,"povedal rázne Mysty a z ruksaku vybral pištoľ. Ňou trikrát vystrelil do vzduchu.

Všetci, ktorí sa snažili predrať von, sa zrazu zastavili a pozreli Mystyho smerom.

"Poďme," zavelil. Traja zlodeji prešli cez koridor, ktorí stále prekvapení a vystrašení šudia vytvorili a ocitli sa na voľnom priestranstve.

Už len pár metrov a potom kilometrov ich delilo od slobody.

"Sme von,"povedal Funny do interkomu. "Fast, kde je dodávka?"

"Za bankou, pri zadnom východe."

"Dobre. Ideme k vám."

Rýchlo sa rozbehli k okraju budovy a chceli prejsť k zadnému vchodu, no na polceste narazili na problém : Carsena a Gatesa.

Všetci zastali, keď si všimli pištole v ich rukách.

"Sú tu detektívovia,"povedal Mysty tak potichu a nehybne, ako sa len dalo.

"Čo si vravel, Mysty? Nepočula som ťa,"povedala Fast prežúvajúc hamburger, ktorá pre istotu zvýšila hlasitosť interkomov.

"Sú tu Gates a Carsen, vymysli niečo,"zopakoval Mysty ešte tichšie.

Adymu zabehla kola, ktorú práve pil.

"Sú tam detektívovia? Ako nás našli?"

"Nie je to jedno? Sú tu a my si s nimi musíme poradiť. Chvíľu počkajte, zmením vám všetkým hlasy, aby vás nespoznali. Kde ideš?"spýtala sa Adyho, ktorý vychádzal z dodávky.

"Uvidíš. Wise a Funny, keď Fast zmení hlasy, zabavte detektívov nejakými sprostosťami. A Mysty, ty zatiaľ počúvaj plán."