Banka Husky sa nachádzala v odľahlej časti hlavného mesta Švajčiarska, kde sa týčila vo výške 67 metrov a vytvárala panorámu mesta. Pre ľudí z mesta je táto budova chronicky známa ako budova, do ktorej nemôžu vstúpiť, pokiaľ ich mesačný plat nie je vyšší ako 20 000 eur.
Banka má strašne zvláštnu históriu. Bola postavená v roku 1884 veľkým zlatníckym magnátom Arnoldom von Hungersbergom pod názvom Úložná inštitúcia Zlatníka a syna. Vznikla preto, lebo Hungersberg neveril bankám a v svojej firme Zlatník a syn spolu so synom Theodorom zarábal nehorázne peniaze. Preto si jedného dňa povedal, že založí vlastný trezor, kde zamestná bankárov a strážnikov a tí mu budú peniaze strážiť.
Stávalo sa mu dosť často, že ho prepadávali a zlodeji od neho zobrali strašne veľa peňazí. Keby si Hungersberg svoje peniaze lepšie chránil, mohol by mať až dvakrát viac, ako mal na sklonku života.
No Hungersberg zomrel a firma pod velením jeho syna skrachovala. Mladý Theodore začiatkom devätnásteho storočia bol bez peňazí, bez práce a bez cti. No potom si povedal, že vydoluje čo najviac z otcovho nápadu. Keďže nevedel, že v Úložnej inštitúcii Zlatníka a syna jeho otec schovával 30 miliónov amerických dolárov, rozhodol sa budovu predať. Našťastie pre neho, v deň predaja tieto peniaze objavil a predaj zrušil. Rozmýšľal nad tým, že znovu založí skrachovaný podnik Zlatník a syn (ktorý by samozrejme premenoval na Zlato u Teddyho), ale odstúpil od toho.
Namiesto toho premenil otcovu Úložnú inštitúciu Zlatníka a syna na Banku Teddyho von Hungersberga. Zanedlho sa táto banka stala veľmi známou ako v celom Švajčiarsku, tak aj v celej Európe. Zámožní muži a ich manželky či bohatí biznizmeni sem cestovali aj niekoľko dní, len aby si peniaze či iné cennosti uložili do tejto vychýrenej banky.
Medzitým si Theodore vzal američanku Stellu Parkerovú a narodili sa im dvaja synovia, Waldemar a John. Keď vyrástli, otec sa ich snažil zaúčať do tajov bankovníctva.
Keď už jeho synovia mali po tridsiatke, Theodore zomrel a začal sa bratský boj o to, kto povedie firmu. Neboli to však žabo - myšie vojny, ale vážne hádky. Posielali na seba právnikov, robili verejné vyhlásenia, šírili o sebe nepekné a hlavne nepravé informácie a klebety. Zašlo to až do fázy, kedy Waldemar na Johna poslal ostreľovača, aby ho zabil.Atentát sa však nepodaril a vojna pokračovala naďalej. Už dávno neboli bratmi, iba rivalmi.
Nakoniec, po dlhých rokoch sa Waldemar vzdal, založil vlastnú spoločnosť na výrobu obuvi a banku prenechal Johnovi, ktorý v nej bol riaditeľom do 1934, kedy zomrel.
Predtým sa však stihol oženiť s Amandou McFallenovou a mať syna a dcéru, Kevina a Isabelle. John naozaj dúfal, že stihne zo syna vychovať bankára, ako to urobil jeho otec s ním, no Kevin o tieto veci nemal záujem. Bol umelecký typ a neskôr sa stal jedným z najuznávanejších spisovateľov storočia. Naopak, mladá Isabelle sa o otcovu prácu zaujímala veľmi. Rýchlo všetko pochopila a už v devätnástich zasadla na post prvej riaditeľky. Za jej riadenia nastali asi najväčšie zmeny. Pristavala tri poschodia, povolala najlepšieho odborníka na trezory, aby skontroloval ich ochranu, a najväčšou zmenou bolo, že zmenila meno banky na Husky. Tak totiž prezývala svojho priateľa, s ktorým mala neskôr syna Edwarda.
Obdobie druhej svetovej vojny nebolo pre Husky veľmi dobrým. Mala málo zákazníkov, ľudia si pre istotu vyberali peniaze a v tomto období bola banka najbližšie skrachovaniu od fiaska Theodora von Hungersberga, kedy banku skoro predal.
No Isabelle sa učila od najlepších, preto toto obdobie prečkala s kľudom a po vojne sa banka opäť rozbehla. V týchto rokoch sa aj rozhodlo, že sa do banky dostanú iba veci či sumy vyššie ako 250 miliónov frankov.
V 1979 Isabelle zomrela, zanechajúc po sebe syna Guilerma. Aj on sa učil od svojho rodiča (teda od mamy) a na bankovníctvo sa z hrdosťou a nadšením vrhol. Entuziazmus mu vydržal až do teraz, keďže Guilermo Herbert Wilson je v poradí štvrtým a zatiaľ posledným riaditeľom banky Husky.
Za celé obdobie fungovania banky sa sem vlámali zlodeji, počas vojny medzi Waldemarom a Johnom. Ani jeden z bratov nedávali pozor na banku a vtedy to využili a ukradli odtiaľ viac ako 178 miliónov frankov. To bolo jediný krát, kedy sa lúpež z banky Husky podarila.
Až doteraz.
JE LEEST
Operácia Husky
AvontuurPätica zlodejov sa po neúspešnej akcii rozhodla, že sa rozdelia a so zlodejinou nadobro skončia. Všetci sú po troch rokoch spokojní s tým, čo robia a čím sa živia. No vtedy k nim zavíta návšteva oznamujúca novú lúpež... Čaute, čitatelia! Toto je môj...