Dve tváre

♥<1>♥

Stála som opretá o skrinku obklopená hlukom z chodby. Každý študent sa niekam ponáhľal. Zopár sa ich naháňalo len tak pre zábavu. Iní  postávali okolo a púšťali si na svojich drahých mobiloch rôzne pesničky či videá.

,,Videla si toto?" začne sa smiať Mandy stojaca vedľa mňa. Strčila mi pod nos telefón s fotkou nejakého dievčaťa. Evidentne z našej školy.

,,Čo je to?" opýtam sa nezaujato.

,,To je nejaká nová štipendistka. Pozri sa na tie topánky. Už som to poslala všetkým v škole... To je des, ako si to niekto môže obuť? A zladiť to s tým topom? Bože, naozaj by mohli pri výbere zvažovať aj oblečenie." začala trkotať nezmysli.

 Snažím sa ju počúvať, ale nemám na to chuť... Bolo mi to jedno. Bolo mi úplne jedno ako je kto oblečený, koľko má peňazí alebo či je populárny. Nerada posudzujem ľudí podľa toho...

,,Hmm..." odvetím, keď skončí.

,,Počúvala si ma vôbec?" opýta sa urazene. ,,Je to príšerné! To musíš uznať aj ty!"

,,Mandy, dnes mi nie je najlepšie. Bolí ma hlava a nemám náladu na nič...ani na...štipendistov." myknem plecami a zahľadím sa do učebnice biológie, len aby mi už konečne dala pokoj.

,,Ach! S tebou sa nedá ohovárať. Idem radšej za Jasmine... Vidíme sa na obede." S urazeným výrazom na tvári sa pobrala preč. Konečne.

Občas mi naozaj liezla na nervy. V škole som však nikoho iného nemala. Iba ju. Naši rodičia sú starí známi, preto sme sa spoznali a spriatelili. Inak by som tu zrejme kamošov nenašla.

Ostatní sa mi snažia pchať do zadku. Zdravia sa mi na chodbách, ale ja viem, že ma za chrbtom ohovárajú... Preto im nevenujem pozornosť.

Všetci sú zazobaní, povrchní a hlúpi. Ako všetky decká bohatých rodičov. Teda, okrem mňa. Snažím sa k nim nepriznávať.

Moji skutoční priatelia žijú na druhom konci mesta. V chudobnejšej časti. Poznajú ma ako obyčajné dievča Cat a nie ako Catherine Mercy Reed, dedičku siete hotelov po celej krajine.

Snažím sa to už pár rokov skrývať, zatiaľ sa mi darí, aj keď som mala už párkrát na mále. Bojím sa priznať im svoje skutočné ja. Zrejme by ma znenávideli, že som im klamala o tom kto v skutočnosti som.

Zatiaľ čo ich rodiny prežívajú od výplaty k výplate, ja si môžem z vreckového kúpiť auto...

Občas ma prepadnú obrovské výčitky svedomia, ale nehodlám sa priznať.

Ak by som ich stratila...neprežila by som.

Vo vrecku mi zapípa telefón. Otočím sa ku skrinke a nenápadne ho vytiahnem z bundy. Bola to stará Nokia, cez ktorú som si písala so svojimi kamošmi. Pri utajovaní svojej identity som myslela naozaj na všetko.

AHOJ CAT, CO ROBIS VECER? U HALLA ZACINA O OSMEJ PARTY! BEZ TEBA TO NEBUDE ONO! ODPIS CI IDES – CANDY

Usmejem sa. Candy je moja najlepšia kamarátka. Je afroameričanka. Otca nepoznala a jej matka pracuje vo večierke za minimálnu mzdu... Popri tom musí vychovávať dve deti.

AHOJ! TRCIM V SKOLE AKO VZDY! VECER MAM VOLNY! PRIDEM PO TEBA O POL OSMEJ – CAT

Len čo som dopísala a odoslala správu, zazvonilo na hodinu. Ponáhľala som sa teda do triedy.

Celú hodinu som nemohla obsedieť. Neviem ako to vydržím do večera... Už teraz som sa od radosti nemohla poriadne sústrediť.

***

,,Dnes pôjdem von. Prídem asi len ráno. Beriem si auto." oznámim rodičom pri večeri. Otec si čosi ťukal do telefónu a mama do notebooku.

,,Aha, aha, aha..." zamumlal otec a zamračene sledoval obrazovku mobilu. Mama ani nezdvihla pohľad od počítača.

Nahnevane som si do úst vložila brokolicu a snažila sa ju pokojne prežúvať. Nešlo to. Pri každom zahryznutí som zaškrípala zubami.

,,Som tehotná! Neviem kto je otec ale pán Brown sa ponúkol, že si ma vezme a dieťa vyhlási za svoje!" zvolám zrazu.

,,To je skvelé zlatko..." zamumle otec.

Matka sa začane dusiť pomarančovým džúsom. ,,Catherine! Čo to má znamenať?"

Obaja rodičia sa na mňa konečne pozrú.

,,Táák, keď už mám vašu pozornosť. Idem von, prídem len ráno a beriem si auto. Nehľadajte ma a nevolajte mi aj tak vám nezdvihnem. Prajem ešte dobrú chuť a dobrú noc." zreferujem rýchlo a odídem od stola.

Neznášam keď ma ignorujú. Keď som bola menšia, bolo to lepšie. Teraz však na mňa nemajú vôbec čas a zrejme ani chuť. Načo ma potom mali? Keď ma nechcú?

V izbe som sa dlho nezdržala. Vzala som z postele pripravený batoh a utekala do garáže. Nastúpila som do svojho Fordu a vyrazila na cestu. 

***