Dve tváre

♥< 23 >♥

O ďalšie dva dni som od Jareda dostala jedinú esemesku, ktorá však nič nevysvetľovala. Bolo v nej iba:

PREPAC, TERAZ NEMAM CAS, LUBIM TA – J

Samozrejme, že mám nejakú tú hrdosť, takže som neodpísala. Jeho ukončenie posledného telefonátu ma naozaj rozladilo.

Dnes mi konečne dali dole sadru z nohy. Musela som s ňou chodiť na rehabilitácie, ale cítila som sa v pohode. Mohla som konečne prejsť pár krokov bez tých blbých bariel.

Ešte keby zmizla tá občasná bolesť hrudníka, úplne by som zabudla, že som nejakú sprostú nehodu vôbec mala.

Pri obede som bola tichá, trápila som sa pre Jareda. Zo zamyslenia ma vytrhol otcov tichí smiech nad novinami. S mamou sme ako na povel zodvihli zrak.

,,Čo ti je také smiešne?" opýta sa s úsmevom mama.

,,V postate nič, len ma už unavujú tí paparazzi... Carherine Reed, dedička... bla, bla, je po dopravnej nehode zrejme úplne zotavená. Dnes sme ju spozorovali na ceste z nemocnice. Spojili sme sa aj s jej ošetrujúcim lekárom, ktorý nám však neposkytol bližšie informácie....Bla, bla, bla... Ešte stále sa vzduchom šíria tiché klebety o jej nehode. Naozaj išlo o zavinenie opitého vodiča kamiónu? Je možné, že týmto vyjadrením iba zahladili zjavné stopy po tom, že slečna Reed má ťažké depresie a jazdila pod vplyvom drog a alkoholu? To sa pokúsime dopátrať v ďalšom čísle..." otec s povzdychom hodil noviny na stôl.

Mama sa rozhorčene nadychovala a chcela niečo povedať, ale otec ju zastavil.

,,Už som ich zažaloval." povedal pobavene. Musela som sa napriek všetkému zasmiať. Oči mi padli na moju fotografiu. Bola som na nej ja, ako nastupujem do auta. Vedľa nej bola iná fotografia. Sedela som na schodoch v krásnych šatách s rukami zaborenými vo vlasoch. Vyzerala som úplne zúfalo, bolo to tesne po tom, čo odišiel Jared. V deň toho blbého večierka, keď sa o mne všetko dozvedel.

Pod fotkou bol krátky komentár: C. Redd, benefičný večierok- Zrejme to niekto prehnal s alkoholom.

Nahnevane som odfrkla. Kedy sa všetci začnú starať o seba? Už ma to unavuje. Prečo nemôžem byť iba Cat? Bez majetku?

,,Nič si z toho nerob zlatko..." povie mama. ,, Ako sa má Jared? Kedy opäť príde?"

Myslela si, že ma tým rozveselí, ale opak bol pravdou. Iba som neurčito mykla plecami.

,,Stalo sa niečo?"

,,Ani neviem. Nejako sa mi vzďaľuje..." poviem zamyslene.

***

Ešte v ten večer som sa rozhodla. Pôjdem za ním. Musíme sa vážne porozprávať. Auto som zaparkovala pred Candyn dom. Najskôr som išla skontrolovať ju, ale jej mama mi povedala, že je von s Milesom. Preto som ju nechcela otravovať.

Čo teraz? Zašla som k Jaredovi domov. Otvorila mi jeho starká.

,,Ó, Catherine však?" opýta sa s neskrývanou radosťou. ,,Jared mi o tebe toľko rozprával, pamätám si ešte na tú noc keď sa sem prvý krát doniesol, bola si celá vystrašená..." bľabotala. Iba som s úsmevom prikyvovala.

,,Prepáčte, ale nie je doma Jared? Potrebujem sa s ním porozprávať." skočím  jej do reči, pretože už hovorila niečo o svojich priateľkách z centra pre seniorov.

,,Oh, nie, ani včera nebol doma, mám oňho starosť. Myslela som si, že keď si nájde slušné dievča, trochu sa zmení, ale v poslednej dobe, je to iba horšie..." smutne krútila hlavou. ,,Ó, panebože, ani som ťa nepozvala ďalej! Poď, poď, počkaj tu na neho, určite sa vráti."

Nestihla som nič namietať, okamžite ma ťahala do vnútra. Ani som sa nestihla spamätať, už som sedela na ich gauči a pila bylinkový čaj.

Jaredova starká bola príjemná osoba. Ani som nevedela ako, už o mne vedela všetko od A po Z. Keď som jej opisovala, ako sa na mňa Jared hneval, keď sa dozvedel pravdu, nepočula som nič iné iba samé: Ách, a Ó, to muselo byť pre teba ťažké...

Cítila som sa ako na výsluchu, ale príjemnom výsluchu. Bolo milé nepredstierať.

O hodinu neskôr som už obzerala Jaredove fotky z detstva. Dokonca som videla ja fotografiu jeho rodičov. Jared sa dosť podobal na svojho otca.

Tlmene sme sa chichotali nad fotkou z prvého stupňa školy, keď sa dvere bytu rozleteli. Jared sa vrátil domov.

Vyzeral, že zrejme celú noc nespal, mal tmavé kruhy pod očami a bol nejaký poblednutý. Jeho starká sa radšej tvárila, že si nič nevšimla.

Preberali sme s ňou aj temnejšiu časť Jareda. Vedela, že v niečom ide, prosila ma, aby som ho zastavila. Prisľúbila som jej, že to urobím.

,,Cat? Čo tu robíš?" opýtal sa unaveným hlasom.

,,Prišla som ťa pozrieť a popri tom som sa výborne porozprávala s tvojou starou mamou." Hodila som na ňu malý úsmev. Ona mi radostne stisla ruky v lone.

,,Aha, no..." nevedel čo má povedať.

,,Môžeš si ísť dať sprchu... počkám v tvojej izbe." navrhnem. Zamyslene prikývne a pomaly prejde do kúpeľni.

,,Takže, kde sme to skončili... Aha, áno, prvý stupeň..." Jeho starká mi ďalej ukazovala fotografie.

***

Sedela som na Jaredovej mäkkej posteli a sledovala svoju fotografiu na nočnom stolíku. Hľadela na mňa študentka v uniforme. Bola to fotka zo školskej ročenky. Raz ju uverejnili v nejakom denníku. Bol to rozhovor s mojim otcom. Samozrejme sa pýtali aj na rodinu.

Netušila som odkiaľ ju Jared zohnal, pochybovala som, že čítal časopisy o cestovnom ruchu a hotelierstve.

Po dlhej chvíli sa vo dverách objavil Jared s mokrými vlasmi. Oblečené mal čisté biele tričko a šedé tepláky.

Mlčky sa posadil na posteľ vedľa mňa. ,,Catherine, čo tu robíš?" opýtal sa tlmene. To ma naštartovalo.

Prudko som sa k nemu otočila. ,,Prečo sa mi vyhýbaš?"

,,Ja sa ti nevyhýbam, Cat..." pokrúti unavene hlavou a oprie sa chrbtom o stenu.

,,Ale hej, rozoznám, keď sa mi niekto vyhýba. A ty to robíš. Už niekoľko dní." poviem vysvetľujúco.

Dlho mlčí. Už keď si myslím, že nič nepovie a začnem rozmýšľať nad tým, že sa zdvihnem a odídem, nahlas si vzdychne.

Rukami si pretrie tvár a pošúcha si unavené oči. Potom si zájde prstami až do mokrých vlasov.

Ticho sledujem jeho napäté pohyby. Dlho to nevydržím. ,,Ak máš nejaký problém, tak mi ho povedz. Spolu to vyriešime."

,,Toto nevyriešiš." odvrkne príliš rýchlo a nahnevane.

Pery stiahnem do úzkej čiarky. Zamrzí ma to. Radšej sa pozriem na protiľahlú stenu. Snažím sa zahnať náhle štípanie v očiach. Cítim sa byť od neho taká vzdialená.

Znova si nahlas vzdychne. ,,Cat, odpusť mi to... Správam sa ako idiot, viem."

,,Tak to máš pravdu." odvrknem mu. Na líci pocítim jemný dotyk. Bruškami prstov ma po ňom pohladí a zastrčí mi za ucho prameň vlasov.

,,Snažím sa skončiť s tým čo robím." povie napokon.