Dve tváre

♥< 22 >♥

,,Nie, prestaň tak rozprávať! Všetci ťa majú radi... Úprimne radi. Keby to tak nebolo nikdy by ti neboli takí verní. Len, vieš... spomenula som si na ten náš rozhovor o tom, že nemáš budúcnosť. Tu je šanca dokázať, že to tak nie je." Usmejem sa. Jeho tvár nadobudne zamyslený výraz. Nič nepovie. Iba ma pohladí po líci.

,,Už by som mal ísť. Starká chcela, aby som jej s niečím pomohol..." povie napokon. S hlasným výdychom sa postaví.

,,Nepočkáš aj na večeru?" posadím sa na posteli a snažím sa postaviť. Pri pokuse chytiť barle sa obe s buchotom zvalia na zem. Jared mi ich s úsmevom podá.

,,Nabudúce, naozaj musím ísť." povie ospravedlňujúco, ale ja za jeho tónom počujem aj čosi iné. Zamyslene sa mu zahľadím do očí.

,,Jared, ak som niečo povedala, tak..."

,,Nie. Len, potrebujem nad tým popremýšľať." zastaví ma. Potiahne ma za ruky, keď sa konečne postavím, objíme ma okolo pása.

,,Tak dobre." poviem neochotne. Aj tak mu neverím.

***

O pár dní na to prišla na návštevu aj Candy. Bola z nášho domu ohromená ešte viac ako Jared, oveľa viac. Dokonca sa skoro rozplakala v mojom šatníku.

Ochotne som jej ponúkla, že si z neho môže zobrať čokoľvek čo jej padne. Po krátkom zaváhaní si vybrala akýsi top.

Nakoniec v mojom šatníku strávila dve hodiny. Pobavene som sledovala ako sa pozastavovala nad každou značkovou vecou.

Medzi tým som ku nám zavolala aj Mandy. Chcela som aby sa tie dve spoznali.

Najskôr po sebe nevraživo zazerali. Napriek všetkému čo sa stalo, boli obe moje kamarátky a mali pocit, že sa musia biť o moju pozornosť. Po vášnivej debate o oblečení však stratili všetku nevraživosť.

Ďalší krásny deň.

Starosti mi robil jedine Jared. Nedvíhal mi telefón už druhý deň. Dnes som to už nevydržala, musela som sa s tým niekomu zdôveriť.

,,Candy? Nevidela si náhodou niekde Jareda?" opýtam sa akoby nič počas ich neutíchajúceho rozhovoru.

,,Prečo?" odpovie protiotázkou.

Zdvihnem obočie. ,,Candy, ak sa niečo deje, povedz mi to."

,,Neviem čo sa deje. Možno nič. Miles je tiež čudný. Nič mi nechce povedať, ale zase... zdvihne mi telefón keď mu zavolám." povie úprimne. ,,Miles samozrejme nie je vodca gangu."

Zaškrípem zubami.

,,Haha, je to také zvláštne nemyslíte? Gangy a táák..." povie pobavene Mandy. Candy prikývne a okamžite pokračuje v debate, pri ktorej skončili.

Nahnevane zazriem na starý telefón. Vezmem ho do rúk a nahnevane začnem vyťukávať slová do SMS.

JARED! AK MI OKAMZITE NEZAVOLAS, SKONCILA SOM S TEBOU! –C

S víťazoslávnym úsmevom na perách som esemesku poslala.

,,A budú problémy..." vydala zo seba pobavene Candy.

Ani nie o dve sekundy na to mi zazvonil telefón. Chvíľu ho nechám zvoniť, nech si chlapec nemyslí, že je nad vecou on.

Mandy sa tlmene zachichotala, vedela o čo mi ide.

,,Áno?" opýtam sa jemným hlasom.

,,Cat, deje sa niečo?" začujem na druhej strane Jaredov hlas. Opýtal sa to, ako keby sa nič nestalo. Určite vedel prečo volám.

,,Neviem, deje sa?" Znova som nahnevaná.

Na druhej strane začujem hlasný vzdych. ,,Prepáč, nemal som čas. Je tu frmol, niekedy ti to porozprávam, len..."

Začula som tam nejaký hrmot a vravu.

,,Prepáč. Čau." A zložil. Nemo som civela do prázdna.

,,No? Čo?" opýta sa Mandy.

,,On mi zložil." poviem ešte stále dezorientovaná situáciou.

Na to sa ozvala Candy s napätým: ,,Ou."

,,Presne tak, ou." Prikývnem.