Dve tváre

♥< 35 >♥

Lekár mi predpísal minimálne týždenný odpočinok na lôžku. Rodičia mi zakazovali všetko okrem ležania, jedenia a pitia.

Už po troch dňoch som toho mala dosť. Cítila som sa ako keby som mala nejakú nevyliečiteľnú chorobu.

Jediné pozitívum na tomto cirkuse bolo, že som mala čas rozmýšľať... A nemusela som čeliť Jaredovmu pohľadu.

V piatok ráno som už nedokázala obsedieť. Rýchlo sa prezlečiem do pohodlných riflí a bavlneného čierneho trička.

Zbehnem do jedálne. Keď ma videla mama, skoro sa zadusila kávou. ,,Catherine! Máš predsa odpočívať."

Prevrátim očami. ,,Nič mi nie je. Päť dní v posteli je až až..." Rozhodím rukami a sadnem si za jedálenský stôl. Po mojej ľavici zbadám otcove noviny. Nechceli mi ich ukazovať. Otec ich predo mnou skrýval celý týždeň. Stavím sa, že ešte stále tam bude niečo o mne. Rýchlo ich schytím do ruky.

Otec nahnevane sykne, pretože ich nestihne zachytiť. Pozriem sa na titulku.

IDENTITA VYSOKÉHO KRÁSAVCA ODHALENÁ! JE TO POLICAJT!

Oči sa mi prekvapene rozšíria. Okamžite otočím stranu. Zbadám tam Jaredove a moje fotografie.

Na jednej sme spolu. Jared v tmavom obleku drží moje bezvládne telo v rukách. Tvári sa ustarane.

Pod fotkou je krátky komentár: A takto sa mladý policajt postaral o slečnu C. Reed., ktorej prišlo počas večierku nevoľno.

Som rada, že to bližšie nekomentovali. Vedľa toho je fotka Jareda, zrejme z policajného preukazu.

Sympatický a hlavne nezadaný 25-ročný J. Smith pracuje v policajnom zbore len veľmi krátky čas. Jeho nadriadení ho aj napriek tomu chvália!

Znechutene zavriem noviny. Zvyšný text nebudem čítať. ,,Ešte stále si s tým nedali pokoj?" Už je to päť dní, preboha!

,,Nechceli sme ťa s tým zaťažovať." povie mama a zamračene zazrie na otca. Ten iba bezmocne mykne plecami.

,,Som už dospelá... myslím, že unesiem pravdu." Pokrútim hlavou, aby sa otec netrápil, že mi nezabránil v čítaní novín.

,,Áno, ale po tvojom kolapse, by si mala viacej dbať na seba a svoje zdravie." Upozorní ma mama. Iba prikývnem a napijem sa z horúcej kávy. Spokojne sa usmejem a pustím do cereálií.

***

,,Som taká rada, že ideš so mnou!" zvolá Candy. Sedí na strane spolujazdca.

Dohodla som sa s ňou, že si prezrieme nejaké pekné miesta, kde sa môže konať svadba.

,,V pohode. Som rada, že s tebou môžem stráviť nejaký čas... Rodičia mi dýchajú na krk, chcú, aby som neustále ležala v posteli." Mávnem rukou.

,,Vyzeráš dobre." Usmeje sa Candy. ,,Počkaj! Tu je tá odbočka! Práve si to minula."

Tlmene sa zasmejem. ,,Nič som neminula. Nejdeme tam."

,,Akože tam nejdeme?" opýta sa vyplašene. Neodpoviem. Potmehúdsky sa usmejem.

Zaparkujem až pred naším hotelom. Candy konečne pochopí.

,,Nie, Cat! Tam ma nedostaneš!" začne krútiť hlavou. Prevrátim očami.

,,Tak poď." poviem pobavene a vystúpim z auta. Candy ma s ofučaným výrazom v tvári nasleduje. Pred vstupom do hotela si uhladí vlasy a zahanbene ponapráva bielu blúzku.

,,Nejdeš na audienciu k prezidentovi." Zasmejem sa na jej rozpakoch. Nahnevane po mne zazrie a konečne vstúpi do vstupnej haly.

,,Ou." Vydá zo seba. Všetko si začne nemo obzerať. So smiechom ju chytím za ruku a začnem ťahať k sále v ktorej som pred pár dňami odpadla.

Keď do nej vstúpime, znova prekvapene vydýchne. Ja sa s roztiahnutými rukami spokojne zatočím v obrovskom priestore.

V tom sa Candy vráti späť na zem. ,,Cat, vieš, že si toto nemôžem dovoliť." zašepká.

,,Viem." poviem vážne. ,,A preto je to môj svadobný dar. Pre teba a Milesa!" Candy sa v očiach objavia slzy.

,,Ale Cat... To nemôžeme prijať." Začne krútiť hlavou.

,,Prestaň!" zastavím ju zdvihnutím ruky. ,,Poskytnem ti sálu, obsluhu, výzdobu, jedlo, tortu podľa vlastného výberu, nápoje a zopár izieb...Mám len jednu podmienku." Usmejem sa. Candyne oči sa rozšíria. Takéto ponuky sa neodmietajú.

,,Akú?" vydýchne.

,,Budem tvoja družička."

Candy vyprskne smiechom a hodí sa mi okolo krku. ,,Ďakujem ti Cat, ani nevieš čo to pre mňa znamená!"

***

Po dni strávenom s Candy som sa vracala z jej bytu domov. Zamyslene som si pospevovala pesničku s rádiom, keď som v spätnom zrkadle zbadala policajné majáky.

Zamračene pozriem na tachometer. Vždy chodím predpisovo. Vyhodím smerovku a zastavím na krajnici.

Nahnevane začnem sťahovať okienko. No veď počkajte pán policajt! Pri ďalšom pohľade do spätného zrkadla mi to dôjde.

Z auta som zbadala vystupovať Jareda s tmavými slnečnými okuliarmi.

Prevrátim očami a čakám kým príde až k autu. S úsmevom na perách sa oprie jednou rukou o kapotu. Skloní sa, aby mi videl do tváre. Celé moje auto zaplaví jeho vôňa. Prekliata mäta!

,,Dobrý deň pani vodička, viete akého priestupku ste sa dopustila?" zaškerí sa.

,,Nie som si vedomá žiadneho porušenia pravidiel cestnej premávky." Zanôtim.

,,Podľa mojich informácií, by si mala podľa príkazov lekára odpočívať. Nie je to tak dávno, čo som ťa niesol polomŕtvu do postele." Zloží si okuliare. Pri pohľade do jeho očí mi až poskočí srdce. Mykne mi kútikom pier. ,,Padlo mi to síce vhod... Nevedel som sa ku tebe dostať. Ešte sme nedokončili jeden rozhovor."

Pokrútim hlavou a pozriem sa pred seba. Založím si ruky na hrudi.

,,Jednu večeru Cat! Nič viac nechcem." povie prosebne. Znova sa zahľadím do tých nekonečne modrých očí.

,,Jednu večeru." Uistím sa.

,,Jednu večeru!"

Prikývnem. Jared vyčarí krásny úsmev až sa mi z neho rozbúcha srdce. Ovládaj sa Reed!

,,Prídem po teba alebo...?" opýta sa. Keby ho zbadal otec, zrejme by ho okamžite vyhodil, aj napriek tomu, že je muž zákona.

,,Nie! Stretnime sa niekde!" poviem okamžite. Jared sa tlmene zasmeje.

,,Tak čo povieš, večer o ôsmej? Pred Jeffovou pizzériou?"

Iba prikývnem. Len čo sa odstúpi od auta, bez pozdravu zavriem okienko a odfrčím preč.

Oh, Catherine, teraz si si poriadne zavarila...

***